Zamneď: Muž a žena po 21 rokoch

Deti sa včera sťažovali, že na ich otázky odpovedáme rovnakými slovami.

Manželka mi pred odchodom kládla na srdce, že mám niečo urobiť. Vzápätí som zabudol čo. O 20 minút mi napadlo, že by bolo treba umyť vaňu a priľahlé kachličky. Mozgovňou mi prebehla číro-číra sebecká kalkulácia, že keď tú vaňu umyjem, bude mať žena ušetrený čas, ktorý mi bude môcť dať.

Hej, to s tou vaňou bolo to, čo mi kládla na srdce.

Takže, ako to s tým manželstvom teda vlastne je?

Čas pracuje pre vás

V jeden moment tu budete mať decká, ktoré bude treba naučiť ako funguje Brawnov pohyb. Ty žena, zrazu pocítiš ten pocit, že je to dobré.

A ty chlape, raz prídeš domov odpoludnia z práce, bude tak trištvrte na jeseň, žena bude čistiť na dvore cibuľu, decká pri tom pomáhať či pobehovať po pokosenom dvore. A ty pocítiš, že toto je dobré.

V jeden moment sa zobudíš o druhej ráno na to, ako vaše decko vrieska. Lebo ho žena nakŕmila, ale mlieka mala málo. Ticho a pragmaticky vezmeš prvú fľašu, ktorá ti príde pod ruku, pripravíš Bebu, natiahneš na ňu cumeľ. Vaše dieťa zasýtite v spoločnom objatí a manželku pohladíš po vlasoch. A žena bude vedieť, že toto je dobré.

Niektoré veci sa ani v manželstve nedejú obom rovnako.

V jeden moment sa postavíte niekde uprostred Európy a poviete si, že je fajn, že ste to dokázali vlastnou silou, sami, bez pomoci. A obaja sa chytíte za ruku a budete na toho druhého hrdý.

Po 20 rokoch sa vrátite na miesto, kde ste si dali svoj prvý bozk a poviete  si tam, že svadobný deň bol krásny deň.

Čas pracuje naozaj pre vás. Príde deň a vy stretnete svojich vnukov v tom vašom svadobnom kostole, keď si budete obnovovať spolu s vašimi deťmi manželské sľuby. Vy 50 ročné a oni 25 ročné. Vtedy budete vedieť, že svadobný deň bol tým najlepším rozhodnutím v živote.

A niektoré veci sa zas dejú dohromady.

Toto sa mi stalo, dohromady aj samostatne a sú to najkrajšie chvíle môjho manželstva. Nič lepšie vám priať neviem. Len to, aby vám čas priniesol vaše vlastné spoločné dobré spomienky.

Je to také „ukáž a rozprávaj“

Každý z nás čo toto čítate a držíme sa teraz potajme pod stolom za ruky, by sme mohli rozprávať svoje najkrajšie chvíle svojich manželstiev. Že? Každý máte taký ten moment, keď sa navonok udiala obyčajná vec, ale vás stislo srdiečko.

Ale nejde o to, čo by sme opisovali. Ide o to, že sú to príklady, že to ide. Všetci tu čo toto čítame by sme takým príkladom, že šťastie existuje,  mohli byť. To šťastie je tu medzi nami, všetci ho cítime.

Nuž, tak o tomto to manželstvo v skutočnosti je. Aj to vaše?

Zamneď: Zamyslenie na nedeľu. Na piatok mám radu a na nedeľu si dáme zamyslenie. A aby to bolo vaše zamyslenie, bude to len taká malá nenápadná otázka. Ja vám na ňu odpoveď nedám. Máte na ňu celú nedeľu a pondelok na jej realizáciu je hneď naporúdzi. Na tú dnešnú celé vaše manželstvo.

Päťstovka je stále len päťstovka

Ako sa to vezme. Také geocacherská, to nie je len tak.

Celkom nálezov : 500 nálezov za 155 dní hľadania počas 323 dní celkovo
Sumár vzdialeností od kešky ku keške 10909 km
Priemerná obtiažnosť : 1.682
Priemerný terén : 1.657
2x STF aj to len ofúz
6 suvenírov
cca 50 CWG/SWG
Hafo discoverovaných TB/GC
20 vlastných GC/TB z toho 12 vypustených

Czech Republic 361ks 72.2% (vo všetkých 14 krajoch a cca 45 okresoch)
Slovakia 111ks 22.2% (vo všetkých krajoch a cca 30 okresoch)
Italy 12ks 2.4%
Slovenia 8ks 1.6%
Austria 3ks 0.6%
Poland 3ks 0.6%
Germany 2ks 0.4%

Veď som vám minule hovoril, že je to aj o štatistikách. Ale nie len o nich.

Boli sme vo vnútri priehrady či zásobovacieho tunela. Na Skalnatom plese, či na cintoríne cintoríne z rímskych čias. Videl som kopu krásnych pamätných stromov, jednu delovú guľu, lipicánov, kamenné divadlo, kráľa Entov, cintorín československých vojakov v Taliansku, Údolie smrti, prameň živej vody….

No čo vám budem rozprávať. Na takých miestach som bol, ako nikdy dovtedy. A ďalšie stovky ma hádam čakajú. Už mám na leto vyhliadnutý jeden mnohostoročný olivovník…

Geocaching je jedna z najlepších namotávok, ktoré ma postretli za ostatných 10 rokov.

Bez závislosti nebude poriadok

Uvažujem nad nezvládateľnosťou. Teda skôr neprispôsobivosťou. Teda skôr nad neschopnosťou iných robiť veci tak, ako si predstavujem.

Ja viem, nie je to ktovie ako hodné demokrata, ale stane sa. Stane sa, že aj takto človek začne uvažovať. Veď nebolo by to skvelé, keby ostatní robili veci tak, aby to mne vyhovovalo? No bolo!

Keď nemáte čo stratiť, začnete sa správať ako niekto, kto nemá čo stratiť.  Možno v tejto tautológii je práve to riešenie. Vzbudiť pocit, že máte čo stratiť. Vznikne závislosť a začnú vám zobať z ruky.

Keď si niečo urobíte vlastnými rukami, miniete na to vlastnú energiu. A začne vám vadiť, keď vám vaše dielo niekto rozdupe. Začínate byť od toho závislí. (Viac a podrobnejšie v Malom princovi) Akokoľvek by ste boli ľahostajní, aspoň štipôčka sa nájde. A v tom momente sa máme o čo zadrapiť.

Hm, najťažšie je na tejto úvahe vymyslieť, na čo nalákať tých nemajetných.

Mimochodom, tie závislosti sú dôvodom, prečo si nemyslím, že rozvoľňovanie pravidiel, ktoré zakazujú návykové látky je dobrý nápad.

Občas som tu na blogu použil príbeh o zásadnom rozdiele medzi problémom a nepohodlím.  V tom príbehu je to dosť významne o nastavení latky. Niekto vnímame niečo ako problém, pričom pre iného je to len a len nepohodlie. A vysmeje sa, že problémom sú oveľa závažnejšie veci.  Myslím, že potrebujeme vymyslieť, ako túto latku problému dvíhať práve tým, ktorí naše problémy považujú len za nepohodlie.  Určite oprávnene.

Ty jo, to je teoretizovania o cigánskej, muslimskej či socialistickej  otázke. Dosaďte si za osobné zámená v dnešnom texte ktorýkoľvek z týchto skupinových neprispôsobilcov.

Akokoľvek, šťastie je ďaleko od nepohodlia a problém naň ani len nevidí. Ale šťastie je dôležité.  A keďže som vždy a stále nesvoj z Misantropovej otázky: Kdo má právo rozhodnout se, komu pomůže?, hľadám furtom nejaké riešenie, ako sa jej vyhnúť. Nie len, že si ju nepoložiť. Ale predísť jej.

Demokracia 25% väčšiny je dobrá vec

Je po voľbách, v ktorým si cca 25% oprávnených voličov splnilo svoju túžbu po istotách. Prišli, hodili, rozhodli o smerovaní Slovenka aj pre nás ostatných.

Demokracia je vecou charakteru… Už niekoľkokrát som sa na to odvolával a dnes musím zas.  Chcem len veriť, že moji spoluobčania asi aj spoluvoliči niektorej z klasických pravicových strán sa potrebujú trochu vyluftovať. Chcem veriť, že váš charakter v pondelok opäť zaujme svoje miesto a prevládne demokratické myslenie.

Ale ostáva nám jedna dosť veľká nádej. Doteraz sa Smer preslávil svojím zásadným rozporom medzi slovami a skutkami. Možno im to vydrží aj naďalej.

Ďalším skvelým dôsledkom tých 25% je, že budem mať viac času na prácu a na nepolitické blogovanie. Stačilo mi sledovať dnešnú poludňajšiu debatu lídrov strán nového parlamentu. Že to, čo slovne prorokuje najvyšší, sú ekonomické somariny, o tom sa tu na tomto blogu nemusíme predsa presviedčať.

Len jediné – na dlho posledné prirovnanie: Ak by sa to udialo vo Francúzsku, ktoré má svoje Monako,  o 4 roky môže zrušiť serverovú farmu pre evidenciu francúzskych občanov. Ostali by len monačania. Súčasne sa teším, že Jožo Mihál bude mať zas viac času. Aspoň občas pomôže nám ostatným, aby sme v tom  zas vedeli chodiť. Napríklad, že vypísanie sa na PN je dobrý spôsob kompenzácia vyššej dane za úspech.

A to je politická bodka na najbližších 3,5 roka.

Šesť hlasov na trase Praha-Brno-Bratislava-Banská Bystrica

Keďže 10.3. by som mal byť v Prahe, odskočím si domov hodiť lístok do volebnej urny. V aute mám k dispozícii ďalších 6 miest pre voličov SaS.

Rušenie kde-akých výnimiek, práca za dávky to sú veci, ktoré si chcem zvoliť. Nie SaS, ale práve tieto (a aj pár ďalších) vecí z ich volebného programu chcem aby sa za nasledovné 4 roky stali. Aby sa stali, potrebujú silnejšie postavenie títo zelení mužíci v parlamente. A o tom je aj môj príspevok 6 hlasov. Nie o tej strane, ale o tých nápadoch.

Vaše dobrovoľné rozhodnutie 10.3. ráno sa ku mne pripojiť, doma či s volebným preukazom zahlasovať a večer sa vrátiť naspäť (aktualizované: vlastnou dopravou, vraciam sa v pondelok) , privítam na svojej e-mailovej adrese volim-sas@infolek.sk. Prvých 6 miest je istých plus 4 náhradníci. Trasa je v titulku (upravím podľa aktuálneho obsadenia).  Ušetríte za jednu cestu a keď sa vám to hodí, v pondelok vás vezmem späť.

Urobím to za  vaše dobré slovo. Žiadne lístky nemienim kontrolovať a vyberte si za plentou nakoniec koho chcete. Ale bol by som rád, keby som vďaka vášmu férovému jednaniu priniesol 6 hlasov pre daňovo-odvodovú reformu a prácu za dávky.

Viete, okrem Joža, sú mi ostatní zelení mužíci dosť ukradnutí. No vadí mi, keď sa míňa intelektuálny potenciál na odrbávanie a podliezanie výnimiek. Chápem, že sú ľudia, ktorí majú úplne iný rebríček hodnôt a odkázanosť na štát je im samozrejmá. Veľmi oceňujem aj prosté pohrabanie lístia v parku, cez ktorý denno-denne chodím.

Aj keď sa všade navôkol zdá, že sme v riti, kým je možnosť sa z nej vyhrabať, aspoň to skúsim. Pamätajte: Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru

Nekončiace zamieňanie pojmov s dojmami o EU

Pod čiarou: Ak si myslíte, že nemám rád menej štátu ste analfabet a je zbytočné aby ste boli bývali tento článok prečítali.

V EU sa od nepamäti a nie len v ostatnom čase zamieňa socializmus za európske princípy. Potom to dopadá ako v jednom z ostatných článkov na podivne profilovanom webe Menej štátu:

Nemec nikdy nebude cítiť rovnakú príslušnosť k EÚ a ku Bulharovi, ako k Nemecku a k Nemcovi, napriek enormným snahám EÚ o vyvolanie národnostnej hrdosti. Pokiaľ si myslia, alebo cítia, že žijú jeden na úkor druhého (a to si myslia aj Nemci o Grékoch), tak sa nikdy nemôžu mať radi. Na Slovensku to môžeme porovnať veľmi dobre – po rozdelení s Čechmi s nimi máme také dobré vzťahy, ako nikdy predtým.

Zdroj: Mýty o výhodách Slovenska v EÚ v skratke

Áno, ak bude EU vytvárať európsky národ, EU skončí ako čechoslovakisti. Ak budú európske národy vytvárať európsku spolupatričnosť, skončíme ako národ USA. Veberte si cieľ, ktorý chcete  prostriedkami, na ktoré stačíte, presadzovať.

A to je to čo ma na webe „Menej štátu“ a jemu podobných začína intenzívne znepokojovať.  Zamieňanie vlastných túžob (netreba nám EU) s cudzími príčinami (socializmus v inštitúciách EU). Zamieňanie dôsledkov (bujný a nefunkčný EU aparát) s riešeniami (pravicové výsledky národných a EU volieb). Ak budeme bojovať proti európskej národnej spolupatričnosti v záujme pravicového malého štátu, sme v Riti.

Ale takejto: […………………………………………………………………………….]

No dobre, tak teda nebudeme mať EU, ale voľný pohyb osôb a tovaru chceme, tak budeme mať Európsky Ekonomický Priestore (EEP). Ten začne byť tiež socialistický ako je dnešná EU a čo potom?

No dobre, tak prestaneme nazývať eurofondy fondami a začneme ich nazývať európskymi daňami a namiesto kohézny použijeme slovo solidarita s chudobnejšími a neschopnými. A keď sa nám solidarita s chudobnými Bulharmi zunuje, tak čo potom? Necháme ich ako teraz Maďarov postaviť miliónovú Kimovu armádu, aby nás v Palárikove utĺkli čiapkami?

Rozbehový citát  ponechám bez komentára:

Spoločná menová únia pri nekrytých menách (v súčasnosti všetky meny sveta) je dlhodobo neudržateľná pre krajiny, ktoré nemajú jednotnú rozpočtovú politiku… federálny systém zdaňovania a výdavkov…

Menová únia jednoducho nikdy nebude fungovať.

No dobre, tak teda komentár si neodpustím, to by mi môj matematikár neodpustil. Ona tá výroková logika nepustí. Ak vyslovíte podmienku umožňujúcu spoločnú menu Euro, je logické, že odstavec uzavriete slovami: nikdy nebude fungovať.

Na úvod základný cieľ: Existencia EU je jeden z možných mierových projektov na našom kontinente. Iný účinný mierový projekt ma nenapadá, preto ho tak podporujem. Pozrite sa čo sa s demokraciou deje v dnešnom Maďarsku. Horné Uhorsko bude existenciu EU zanedlho velebiť.

Alebo že by to bolo NATO, ktoré na našom kontinente potrebujeme? Modré prilby organizujúce demokratické voľby v Maďarsku alebo finančný diktát Merkelovej so Šarközim a Miklóšom voči Grékom či Španielom.

Ja beriem to druhé.

Prajem vám 4 týždne úprimnej radosti

Hm, Advetnt ako príprava na radostnú zvesť. Ale mne sa akosi nechce čakať. Tak sa obzerám po svojom okolí, že kde a komu by sa mi hodilo urobiť niekomu radosť.

Minulý týždeň som nakúpil v našom dedinskom obchodíku. Z vďaky, že tam onehdá bol, keď sa mi to šiklo. A možno som ich aj potešil. Oni už budú vedieť ako naložiť s tým ziskom, ktorý som im doprial.

Ešte je do Vianoc pár týždňov, tak hádam ešte na nejakú radostnú zvesť prídem. Čosi už mám za lubom.

No a to je práve to, čo som vám chcel v dnešnom výročnom, každoročnom adventnom príhovore povedať. Spravte radosť  niekomu úplne mimo vašej rodiny. Niekomu, kto sa vám len ťažko stihne do Vianoc revanšovať. On zas urobí takúto radosť niekomu ďalšiemu.  A vôbec nie je dôležité, aby sa vám to vrátilo.

Podržať dvere, vyložiť kočík do autobusu, také tie ľudské gestá dobrého človeka.

Pamätáte? Kým naveľa naveľa konečne došlo na tú radostnú zvesť, aj Jeho niekoľkokrát neradostne okašľali. Nemali to totiž tí okolostojaci ľahké. Boli postavení pred hotovú vec. Na bránu zabúchal Jožo s tehuľkou a im sa pred očami previnulo všetko, čo budú musieť, ak teda podajú prvý prst.

Nie, na tento druh obetavej radosti sa vykašlite. To je strašne namáhavé a komplikované. Urobte len takú radosť inému, na ktorú sa cítite. Takú radosť, ktorej rozsah máte jasne pod kontrolou.  Takú radosť, ktorá vás k ničomu nezaviaže.  Poobzerajte sa po okolí a isto na nejakú takúto bezpečnú radosť inému prídete.

Viete, čakajú nás ťažké časy a možno je tohtoročný Advent na dlhý čas posledným, kedy budeme mať radosti aj na rozdávanie len tak.

Priznám sa vám, som koťuha pomodlená. Ja totiž viem, že robenie radosti je závislosť. To raz začnete a už nebudete vedieť prestať.  A tak sa potmehútsky škerím, ako vás namotávam do robenia radosti, z ktorého sa už nevyvlečiete.  A ani nezbadáte ako ste sa pre radosť iného už aj obetovali.

A to sa už nebudem potmehútsky usmievať len ja, ale aj On sa bude chichúňať. A bude sa tak chichúňať od radosti, až nám tie ťažké časy nateraz odpustí.

Veď akéže to budú ťažké časy, keď nám bude radosť žiť?

Regulácie a reformy alebo charakter?

Myslím, že pred nami všetkými, pred našou spoločnosťou stojí jedna jediná, fundamentálna otázka:

Budeme hľadať regulácie a reformy systému, alebo charakterných ľudí?

Neviem teda ako vy, ale ja som si už pradávno stanovil, že budem radšej hľadať charakterných spoluobčanov. Ono je totiž oveľa ľahšie hľadať charakter, ako vymýšľať regulácie len preto, aby pre mňa mohli pracovať aj bezcharakterní.

Lekárne lekárnikom – A už dosť!

Aktualizované 19.1.2011

V súvislosti s „dobre mieneným“ maďarským vzorom som si konečne uvedomil, prečo vo mne narástla averzia k týmto prvomájovým veľkohubým vyhláseniam. A žiaľ sa ťažko bránim aj tomu, aby sa táto averzia nezačala lepiť aj na nositeľov týchto proklamácii. Tým dôvodom sú obyčajné peniaze.

Mávajú slovami ako autorita, odborník, Európsky súdny dvor, etika a podobne. No dôsledkom, je vyšší obrat vlastných lekární samostatných lekárnikov vďaka likvidácií konkurencie. Áno, celé to smeruje k likvidácii konkurencie, s ktorou sa nevedia vyrovnať štandardnými podnikateľskými nástrojmi. O schopnosti ponúknuť kvalitatívnu či etickú rozdielnosť ani nehovoriac.

Dokonca sú tu relevantné dáta za niekoľko rokov, že projekt „lekárne lekárnikom“ je funkčným  marketingovým modelom. Marketing sa robí preto, ak by to niektorí zástancovia projektu lekárne-lekárnikom nevedeli, aby firma zvýšila obrat, zisk, podiel na trhu.

Ak by lekárne vlastnené na biznis zameranými osobami zanikli bez náhrady, boli by argumenty a hlavne túžby po modernom lekárenstve uveriteľné. Ak by celý koncept bol otvorene prezentovaný ako ucelený koncept lekárenstva bez zisku, bolo by možné uveriť dvojnásobne.

Ak je dôsledkom maďarského „vzorového“ projektu len a len, že sa zmení majiteľ, je to obyčajný konkurenčný boj. V prípade Maďarskej cesty je to vyvlastnenie na základe zákona. Je tam nezanedbateľná skupina lekárnikov, ktorá sa už teší, že namiesto platu budú inkasovať podiely na zisku. Ďalšia vlna malej privatizácie ako vyšitá.

Pôvodný text, publikovaný 1.10.2010

Debata o tom, že lekárne majú patriť lekárnikom sa vedie v slovenských luhoch a hájoch už niekoľko rokov a stále je vedené len a len v útočnom, proklamatívnom a prvomájovom duchu. Na oboch stranách. Dnes som dospel ku konečnému osobnému riešeniu: A už dosť!

Vážení všetci zástancovia toho hesla!

Ukážte konečne niečo, čo by sa dalo nazvať technický prechod k vlastníctvu lekární lekárnikom. Ukážte jasný obraz, ako to má nakoniec vyzerať.

  1. Ukážte ucelenú koncepciu odborného a ekonomického priestoru pre poskytovanie lekárenskej zdravotnej starostlivosti.

Potom dlho, dlho nič a potom jej detaily:

  1. Majú to byť fyzické osoby?
  2. Čo so súčasnými vlastníkmi?
  3. Spôsob ďalšieho financovania.
  4. Postavenie lekárnika asistenta.
  5. Dedenie majetku lekární.
  6. Rozsah republikovej lekárenskej siete
  7. Právna sila etického kódexu.
  8. Podnikateľský kontext liekového reťazca.
  9. ….
  10. ….
  11. Je tam tisíc detailov, ktoré musíte vy paragrafovať.

Prestaňte s prvomájovými deklaráciami a politickým ohýbaním skutočnosti. Navrhnite konkrétnu cestu a ukážte konkrétne ciele, ktoré máte. Vyriešte všetky potenciálne konflikty vášho riešenia s kontextom súčasnej doby. Nájdite osobnosť, ktorá dokáže celý projekt tlačiť niekoľko rokov k cieľu.

Možno sa ukáže, že máte skutočne pravdu a naše výhrady vychádzajúce z dnešnej ekonomickej reality, umlátite reálnymi argumentami. Budem prvý, kto vám po tom, ako vaše konkrétne a koncepčné riešenia zadupú naše rozporovanie detailov do zeme, zatlieska. Pretože, potom to bude silné riešenie, ktoré aj niečo pretrvá a bude ho možné obhajovať. Len potom to bude projekt lepšieho lekárenstva ako dnes máme.

Rozhodne nečakajte, že za vás tú prácu urobím

Vymýšľanie novej koncepcie lekárenstva a nového ekonomického prostredia preň by bola isto pre mňa zaujímavá práca a rád by som sa jej zúčastnil. No dnes ma živí niečo celkom iné. Vo svojej práci denno denne hľadám optimálne riešenia vrámci existujúcich pravidiel lekárenstva a dnešného stavu ekonomického prostredia. Optimálne riešenia, ako za táru v súčasných podmienkach dostať maximum profesie lekárnika.

Preto do momentu, kým nie sú definované nové konkrétne pravidlá a nové ekonomické prostredie, je pre mňa debata o tom, čo by bolo keby stratou času.  Nie som ani obhajca súčasného prostredia ani jeho optimalizátor. Dnes ma prosto platia za niečo iné.

Týmto sám sebe zakazujem zúčastňovať sa akejkoľvek diskusie, ktorá nebude konkrétne odpovedať na horeuvedené otázky a podnety.

Nechcem, aby ma pokutoval robot

Na mýtnej bráne je kamera, rozpozná ŠPZ auta, z databázy vytiahne adresu majiteľa, pripojená tlačiareň vytlačí pokutový blok, baliaci stroj zabalí do obálky a poštár každé ráno  prevezme na rozoslanie dávku pokút pre ľudí. V kombinácii s fikciou doručenia a pri odoslaní elektronickej verzie do oficiálnej elektronickej poštovej schránky občana (v ČR už existuje ako Datová schránka) nastáva práve prvá doba robotov.

Vo filme Demolition Man je scéna, keď Stallone potrebuje trochu toaletného papiera. Tak si zanadáva, aby mu boli vydané papierové pokutové bloky.

Nie, toto naozaj nie! Toto svojim deťom urobiť nemôžeme.

Je to každého z nás voľba. Byť vo vleku udalostí a nerozhodovať. Rovnako ako nechať si svoje rozhodovanie a rozhodovať sa zle. S posúdením, či je to dobre alebo zle, to máme, my katolíci, jednoduché. Nesúdime. Teda, aspoň sa o to limitne snažíme.

Hm, možno je načase pridať do základnej listiny práv a slobôd právo na omyl a právo na hlúposť.

Svedomie a slobodná vôľa. Dva atribúty človečenstva v nás.

Slobodný človek v slobodnej krajine si môže robiť slobodne čo chce. Aj sprostosti!

Pokutovanie prevádzkovateľov je o potlačovaní práva na prezumpciu neviny, práva na spravodlivý proces. To sú ľudské práva, ktorých sa zásadne dotýka zavedenie všeobecnej zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla.

Za starých dobrých čias bolo zvykom, že pokutu udelil policajt za práve spáchaný priestupok práve prichytenému vodičovi. Boli to zlaté časy spravodlivosti.