Říp dosiahnutý

Z piety k miestu a aby sme mohli povedať: „Boli sme tam!“

Už z prvej fotografie je vidieť, že sa jedná len o taký kopec uprostred roviny. Niečo, čoho máme 6 do kopy a 12 do tuctu  doma za  barákom. Po minuloročnom výstupe na Vtáčnik toto bola skutočne nedeľná vychádzka zrealizovaná v sobotu po dobrom obede. Prevýšenie od auta je z cca 269 na 495 m.n.m

Autom sa dá dostať až tesne k hore. Síce nie úplne ako ukazuje Google Maps, pretože si miestni v snahe ochrániť vodný zdroj urobili z miestnej lúky parkovisko. Pripravte sa na davy. Predsa len, je to istým spôsobom pútne miesto.

Keď sme stáli na vyhliadke na České středohoří, Marta poznamenala, že už je to jasné ako to s tým Praotcom Čechom bolo. On uvidel Nemecko, pomyslel si, že to bude tá krajina zasľúbená, ale ostal pod Řípom.  „Kdyby nebyl takový cip a popošel o kus dále, mohli se Čechové kdesi v teple v plavkách válet.“, povzdychol Jaromír Nohavica.

Ale výhľady sú odtiaľ krásne a do ďálekáááá. Je to skutočne skvelá prírodná rozhľadňa.

panormama2 panormama1

Pravidelné interné informácie zo 4M

Dám pár interných informácii? No dám? No dám! Obchodovať s nimi nebudem, tak by to mohlo byť hádam beztrestné. Aj keď… Nejaké tie obchodné informácie na konci článku predsa len budú.

Vo výťahu opäť zavládlo tesno

Už nejaký čas sa nám v našej kancelárii do výťahu nezmestí deklarované množstvo ľudí. Zatiaľ sa zdá, že osadenstvo kancelárie to berie z humorom. Bolo síce potrebné vyriešiť niektoré technické detail, ako napríklad zablendovať napájacie kohútiky v kabíne, ale v mene namnoženia našej kancelárie sme sa radi obetovali.

Akvárko

Čističe rastú (pekných 2+(8až10) kúskov), rastlinky rastú, slimáky sa množia ako mravce v povestnom pocukrovanom vtipe, len počet obetí v ostatných druhoch narástol. Z prapôvodného (od založenia) plávajúceho osadenstva ostali len dve neónky. Doplnil tom ich na počet 7 a zatiaľ sa držia.  Počas leta ich čaká ťažké obdobie, takže si v tomto počte budú musieť vystačiť.

Poďakovanie sponzorom

Po dlhšom čase, ale predsa. Prišiel mi už druhý malý šek od hostmonster.com Ten prvý zmákla VUB za cca 6 týždňov. Síce na mňa chceli vyskúšať vetu „Žiaľ ešte nie“, ale namietol som, že „Nesrandujte!“ a vyplatili ho. S týmto druhým je to slabšie. Vyskúšal som Poštovú banku a po 6 týždňoch stále nič. Skutočné nič. Našťastie Hostmonster umožnil aj vyplatenie cez Paypal, takže uvidíme. Len tam odo mňa chcú nejaké divné americké daňové potvrdenie či čo. Ešte to musím poskúmať.

Moje poďakovanie patrí môjmu čitateľovi, ktorý pravidelne prispieva za obsah tohoto webu sumou 10€. Ak máte pocit, že to tu stojí za to, pod článkom je paypalové tlačítko a roletka.

Inak, Adsense sa v tomto krízovom čase správa ako podľa krízovej šablóny. Aj by som viac, ale pravidlá nedovoľujú. Čo dovoľujú, to je informácia o celkovom zárobku, takže za máj to bolo na tomto webe 13,80US$. Nič moč. Aj by som to okomentoval, ale… Veď viete, pravidlá.

Pribudol baner, ktorý je affilom na Aukro.  Zatiaľ mi chýba k nemu motivačný článok, takže to tak s registráciami aj vyzerá. Keď som ponuku na slovenskom Aukre zbežne prebehol, občas sa tam dá celkom dobre nakúpiť. Už čoskoro im aj ja rozšírim portfólio tam predávaných produktov.

Také všeličo

Dávno som nepísal takýto insajderský článok, takže teraz nasleduje pár zhrňujúcich informácii.

Celkom fajn som si užíval správu stránky o MS v hokeji vo Švajčiarsku. Tvorba takýchto stránok má už peknú tradíciu a poviem vám, hlavne z tohto vytrvalostného pohľadu to začína dávať zmysel.

Spravil som si jednu testovaciu inštaláciu CMS WordPress na ktorej beží blog 4M v angličtine. Keďže tomu nechcem venovať veľa časa a Lorem ipsum ma nudí, využil som službu Google Translator. Samozrejme, s ohľadom na naše gramatické ohýbacie zvyklosti, je to utrpenie. Ale na testovanie niektorých vecí sa hodí.

Pobavili ma článok na Čermákovom Extra a pár F-statusov a článok na Mediálne.sk o projekte Pražskej mestskej knižnice zverejňujúcom ebooky diela Karla Čapka. O oboch témach som písal. Dávno predtým. O netbookoch v podobnom duchu, o knižničnom projekte s dešpektom. Po prvotnom pobavení som chvíľu uvažoval o dôvodoch poradia a iných časových aspektoch.

A obchodné informácie

Na úvod som sľúbil že pustím aj trochu obchodných interných informácii

Lekáreň na webe bude otvorená budúci týždeň. Katalógová časť zostane, ale pribudne klasický predajný eShop napojený na kamennú lekáreň. Dohody sú uzavreté, postupy natrénované, databáza produktov napárovaná, kampane v Adwords nachystané, takže počas budúceho týždňa to hádam začne byť všetko vidieť. Teším sa na to ako som sa dávno netešil na žiaden projekt. Halasné uvedenie ale nečakajte. V duchu Misantropovho obľúbeného „Budeme iný!“ musím povedať, že…Veď uvidíte.

Aká bude Lekáreň na webe závisí aj od vás, čo čítate práve tento blog. Aj to, aký bude tento blog 4M závisí od vás. Stačí, keď nadhodíte pár slov v komentároch.

Bude oslava

Keďže sa ukazuje a tento článok je toho jasným dôkazom, že pravidelnosť nie je ktovieako uctievaná na tomto blogu, dám jedno avízo jesennej udalosti. Presa len, čo ak do jesene nebude už žiaden úvodník?

Takže už teraz avizujem: Na jeseň sa chystá oslava. Tretieho septembra to bude už šesť rokov, ako vyšiel prvý zaznamenaný článok na blogu 4M. Toto významné guľaté jubileum bude oslávené. Podrobnosti počas leta.

Tvrdé dáta verzus chrípková šuškanda po druhýkrát

Tak sa nám rozbehla kompletná mašinéria okolo prasacej chrípky. Teda pardón, okolo „novej chrípky“, ako odporúča Európska komisia nazývať infekciu vírusom chrípky typu H1N1.  Nebudem tu teraz riešiť medicínske a epidemiologické záležitosti. Tie si prečítajte na mojom odbornom lekárenskom webe.

Snažím sa tam držať faktov a preberať len reálne overené informácie. Preto som napríklad vynechal opatrenie Egypta na vybíjanie chovov ošípaných. Podľa doteraz známych odborných informácii neexistuje žiadna indícia, že by sa niekto infikoval konzumáciou bravčového mäsa, alebo že by boli prasce semenišťom nákazy. Nič také nikto nepotvrdil. Prasce sú v tom namočené len preto, že ich skutočná chrípka, ktorá na ľudí nepôsobí, vtáčia chrípka a ľudské kmene chrípky si navzájom pomiešali genetický materiál.  Vznikol nový typ vírusu (už vznikol!!!) a ten sa šíri medzi ľuďmi a v Mexiku bol príčinou úmrtí v rozsahu väčšom ako je pre sezónnu chrípku bežné. A keďže experti WHO makajú na plné obrátky, je predpoklad, že tak dôležitá informácia, teda odkiaľ sa šíri vírus, by už bola vonku.

Skôr sa chcem obzrieť za jedným projektom, ktorý som bol zopsul pod čiernu zem v článku Tvrdé dáta verzus chrípková šuškanda. Tým projektom je Google Flu, ktorý aj dnes hlása:

We’ve found that certain search terms are good indicators of flu activity. Google Flu Trends uses aggregated Google search data to estimate flu activity in your state up to two weeks faster than traditional systems.

A aktuálna situácia je nasledovná:

Pritom všetci o nej píšu a všetci o nej vyrábajú fámu za fámou.  Ak by podľa tohto projektu mala pracovať WHO, sme tak na stupni 2 a veselo spíme. Veď načo byť obozretný, že? Veď načo na pozadí byť v strehu?

Viete, lepšie je desaťkrát vyhlásiť márny poplach, lepšie je dvadsaťkrát vďaka dobre zorganizovaným preventívnym opatreniam nedať vypuknutiu pandémie šancu, ako reštaurovať ekonomické a sociálne vzťahy po zdecimovaní populácie.

Len dobre poučený človek sa správa rozumne. Projekt Google Flu sa zdá byť v tomto prípade mimo akúkoľvek diskusiu.

Originál rozsudku nad The Pirate Bay: Vinný za <a href= na súbor formátu PDF

Vďaka napomáhaniu a sprostredkovaniu spoločnosťou Google Inc., 1600 Amphitheatre Parkway, 940 43 Mountain View CA (to aby švédski žalobci vedeli kam sa majú obrátiť) som sa dopracoval k originálu rozsudku nad štvoricou prevádzkovateľov služby The Pirate Bay.

Skutočne sa zdá, že niektoré  analógie sú namieste. Niektoré ale nie sú.

Google napomáhač napomáhačov, torrenty nevinné

Zdá sa, že by mal Google nasledovať. Veď  na svojich stránkach používa <a href=“ na súbory s nelegálnym obsahom. Alebo minimálne na stránky, ktoré následne odkazujú na nelegálny obsah. A odkazovať na nelegálny obsah rozsudok považuje za  pomoc pri porušovaní autorského zákona. Predtým samozrejme treba po súdoch povláčiť aj malé sprostredkovateľské a napomáhačské spoločnosti, ako Seznam a.s. V prípade Zoznam s.r.o. vznikne zaujímavá situácia, keďže T-com bude musieť sám na seba poskytnúť dáta o prístupoch na službu…

Keďže je ten rozsudok uložený vo formáte PDF a mnoho nelegálne zdielaných kníh prostredníctvom siete internet používa technológiu firmy Adobe na výrobu nelegálnych PDF dokumentov, môžeme smelo, v zhode so zdôvodnením, že torrenty slúžia na zdielanie nelegálneho obsahu, vyhlásiť, že <a href= na PDF súbory môže priviesť policajtov priamo k vám.  Zo zdôvodnenia sa zdá, že tvrdenia o tom, že súd považoval technológiu torentov apriori za nelegálnu, nie je správne. Ale je jasné, že vďaka prítomnosti slova torrent na stránkach The Pirate Bay sa na nich policajti zamerali a keďže našli <a href= na torenty s nelegálnym obsahom, rozbehli celú mašinériu.

A to je ten dôvod, prečo sa žalobcom podarilo po prekvalifikovaní z Príprava na porušenie autorského práva na Pomoc pri porušení autorského práva chalanov odsúdiť. Mali tam odkazy na nelegálny obsah.

Akokoľvek, súčasná technológia robí z aktuálne platných úprav autorského práva  scenár k tragikomickej fraške. A tragické je, že  po použití jedného <a href= sa podľa súčasných právnych úprav poľahky stanete podozrivým a skutočne len po troche väčšej  námahe aj usvedčeným zločincom. Stačí, aby niekto chcel a ukázal, že vznikla škoda väčšia ako malá. A ako sa počíta škoda spôsobená vypustením kinoripu Simpsonovcov si živo pamätáme.

Preto dúfam, že daný rozsudok nie je chránený žiadnym autorským právom a že sa teda nedopustím na švédskej pôde zločinu Pomoc pri porušení autorského práva podľa paragrafov 1, 2, 46, 53, § 57 autorského zákona (1960:729) samt 23 kap 4 § brottsbalken (1960:729) a kapitola 23 § 4 trestného zákonníka Švédskeho kráľovstva.

Ja viem, znie to divne, ale paragrafy vedia byť pekne pokrútené.

Preto s obavou uvádzam tie odkazy:

Odkazy s obavou

Server univerzity v Oslo (preklad do slovenčiny) v časti vyhradenej pre stránky študentov poskytuje PDF dokument originálu rozsudku súdu, vrátane odôvodnenia. (preklad do slovenčiny).

Pod čiarou: Áno, článok obsahuje nemalú mieru sarkazmu a irónie.  Áno, trestať za odkazovanie je absurdné a malo by zmiznúť zo všetkých  právnych úprav, pretože sa ukazuje, že odkazovať prestane byť bezpečné. Áno, najprv treba zmeniť právo a až potom konať. Áno, bez prvotných hrdinov, ktorých zomelie mašinéria sa to právo nezmení. Život nie je fér.

Originál rozsudku nad The Pirate Bay: Vinný za

Vďaka napomáhaniu a sprostredkovaniu spoločnosťou Google Inc., 1600 Amphitheatre Parkway, 940 43 Mountain View CA (to aby švédski žalobci vedeli kam sa majú obrátiť) som sa dopracoval k originálu rozsudku nad štvoricou prevádzkovateľov služby The Pirate Bay.

Skutočne sa zdá, že niektoré  analógie sú namieste. Niektoré ale nie sú.

Google napomáhač napomáhačov, torrenty nevinné

Zdá sa, že by mal Google nasledovať. Veď  na svojich stránkach používa <a href=“ na súbory s nelegálnym obsahom. Alebo minimálne na stránky, ktoré následne odkazujú na nelegálny obsah. A odkazovať na nelegálny obsah rozsudok považuje za  pomoc pri porušovaní autorského zákona. Predtým samozrejme treba po súdoch povláčiť aj malé sprostredkovateľské a napomáhačské spoločnosti, ako Seznam a.s. V prípade Zoznam s.r.o. vznikne zaujímavá situácia, keďže T-com bude musieť sám na seba poskytnúť dáta o prístupoch na službu…

Keďže je ten rozsudok uložený vo formáte PDF a mnoho nelegálne zdielaných kníh prostredníctvom siete internet používa technológiu firmy Adobe na výrobu nelegálnych PDF dokumentov, môžeme smelo, v zhode so zdôvodnením, že torrenty slúžia na zdielanie nelegálneho obsahu, vyhlásiť, že <a href= na PDF súbory môže priviesť policajtov priamo k vám.  Zo zdôvodnenia sa zdá, že tvrdenia o tom, že súd považoval technológiu torentov apriori za nelegálnu, nie je správne. Ale je jasné, že vďaka prítomnosti slova torrent na stránkach The Pirate Bay sa na nich policajti zamerali a keďže našli <a href= na torenty s nelegálnym obsahom, rozbehli celú mašinériu.

A to je ten dôvod, prečo sa žalobcom podarilo po prekvalifikovaní z Príprava na porušenie autorského práva na Pomoc pri porušení autorského práva chalanov odsúdiť. Mali tam odkazy na nelegálny obsah.

Akokoľvek, súčasná technológia robí z aktuálne platných úprav autorského práva  scenár k tragikomickej fraške. A tragické je, že  po použití jedného <a href= sa podľa súčasných právnych úprav poľahky stanete podozrivým a skutočne len po troche väčšej  námahe aj usvedčeným zločincom. Stačí, aby niekto chcel a ukázal, že vznikla škoda väčšia ako malá. A ako sa počíta škoda spôsobená vypustením kinoripu Simpsonovcov si živo pamätáme.

Preto dúfam, že daný rozsudok nie je chránený žiadnym autorským právom a že sa teda nedopustím na švédskej pôde zločinu Pomoc pri porušení autorského práva podľa paragrafov 1, 2, 46, 53, § 57 autorského zákona (1960:729) samt 23 kap 4 § brottsbalken (1960:729) a kapitola 23 § 4 trestného zákonníka Švédskeho kráľovstva.

Ja viem, znie to divne, ale paragrafy vedia byť pekne pokrútené.

Preto s obavou uvádzam tie odkazy:

Odkazy s obavou

Server univerzity v Oslo (preklad do slovenčiny) v časti vyhradenej pre stránky študentov poskytuje PDF dokument originálu rozsudku súdu, vrátane odôvodnenia. (preklad do slovenčiny).

Pod čiarou: Áno, článok obsahuje nemalú mieru sarkazmu a irónie.  Áno, trestať za odkazovanie je absurdné a malo by zmiznúť zo všetkých  právnych úprav, pretože sa ukazuje, že odkazovať prestane byť bezpečné. Áno, najprv treba zmeniť právo a až potom konať. Áno, bez prvotných hrdinov, ktorých zomelie mašinéria sa to právo nezmení. Život nie je fér.

Originál rozsudku nad The Pirate Bay: Vinný za

Vďaka napomáhaniu a sprostredkovaniu spoločnosťou Google Inc., 1600 Amphitheatre Parkway, 940 43 Mountain View CA (to aby švédski žalobci vedeli kam sa majú obrátiť) som sa dopracoval k originálu rozsudku nad štvoricou prevádzkovateľov služby The Pirate Bay.

Skutočne sa zdá, že niektoré  analógie sú namieste. Niektoré ale nie sú.

Google napomáhač napomáhačov, torrenty nevinné

Zdá sa, že by mal Google nasledovať. Veď  na svojich stránkach používa <a href=“ na súbory s nelegálnym obsahom. Alebo minimálne na stránky, ktoré následne odkazujú na nelegálny obsah. A odkazovať na nelegálny obsah rozsudok považuje za  pomoc pri porušovaní autorského zákona. Predtým samozrejme treba po súdoch povláčiť aj malé sprostredkovateľské a napomáhačské spoločnosti, ako Seznam a.s. V prípade Zoznam s.r.o. vznikne zaujímavá situácia, keďže T-com bude musieť sám na seba poskytnúť dáta o prístupoch na službu…

Keďže je ten rozsudok uložený vo formáte PDF a mnoho nelegálne zdielaných kníh prostredníctvom siete internet používa technológiu firmy Adobe na výrobu nelegálnych PDF dokumentov, môžeme smelo, v zhode so zdôvodnením, že torrenty slúžia na zdielanie nelegálneho obsahu, vyhlásiť, že <a href= na PDF súbory môže priviesť policajtov priamo k vám.  Zo zdôvodnenia sa zdá, že tvrdenia o tom, že súd považoval technológiu torentov apriori za nelegálnu, nie je správne. Ale je jasné, že vďaka prítomnosti slova torrent na stránkach The Pirate Bay sa na nich policajti zamerali a keďže našli <a href= na torenty s nelegálnym obsahom, rozbehli celú mašinériu.

A to je ten dôvod, prečo sa žalobcom podarilo po prekvalifikovaní z Príprava na porušenie autorského práva na Pomoc pri porušení autorského práva chalanov odsúdiť. Mali tam odkazy na nelegálny obsah.

Akokoľvek, súčasná technológia robí z aktuálne platných úprav autorského práva  scenár k tragikomickej fraške. A tragické je, že  po použití jedného <a href= sa podľa súčasných právnych úprav poľahky stanete podozrivým a skutočne len po troche väčšej  námahe aj usvedčeným zločincom. Stačí, aby niekto chcel a ukázal, že vznikla škoda väčšia ako malá. A ako sa počíta škoda spôsobená vypustením kinoripu Simpsonovcov si živo pamätáme.

Preto dúfam, že daný rozsudok nie je chránený žiadnym autorským právom a že sa teda nedopustím na švédskej pôde zločinu Pomoc pri porušení autorského práva podľa paragrafov 1, 2, 46, 53, § 57 autorského zákona (1960:729) samt 23 kap 4 § brottsbalken (1960:729) a kapitola 23 § 4 trestného zákonníka Švédskeho kráľovstva.

Ja viem, znie to divne, ale paragrafy vedia byť pekne pokrútené.

Preto s obavou uvádzam tie odkazy:

Odkazy s obavou

Server univerzity v Oslo (preklad do slovenčiny) v časti vyhradenej pre stránky študentov poskytuje PDF dokument originálu rozsudku súdu, vrátane odôvodnenia. (preklad do slovenčiny).

Pod čiarou: Áno, článok obsahuje nemalú mieru sarkazmu a irónie.  Áno, trestať za odkazovanie je absurdné a malo by zmiznúť zo všetkých  právnych úprav, pretože sa ukazuje, že odkazovať prestane byť bezpečné. Áno, najprv treba zmeniť právo a až potom konať. Áno, bez prvotných hrdinov, ktorých zomelie mašinéria sa to právo nezmení. Život nie je fér.

Voľby prezidenta na Slovensku sa rozhodnú v sobotu 4.4. vo volebnej miestnosti

Každý hlas sa počíta. Každý hlas, ktorý si len pomyslí, ako by volil, je stratený. Pomyslenie nestačí, chce to akciu. Ak je váš pomer nákladov na voľbu  a očakávaní od prezidenta pre vás aspoň o trochu prijateľný, vstaňte v soboru 4.4.2009 od počítača a choďte vhodiť lístok.

Naozaj chceme, aby prezidenta SR zvolilo 20,18 % voličov? Oni pravdepodobne prídu všetci. Na prvý pohľad by sa zdalo, že je tu dosť veľká rezerva. Zdá sa, akoby bolo 79,81% bohatý zdroj hlasov na to, aby Iveta Radičová dostala viac ako bolo Gašparovičových 20,18%. Ale keď si to povie polovica, nemuselo by to Ivete Radičovej stačiť.

Počet voličov Zo všetkých Zo zúčastnených
Všetci voliči 4 339 331 100,00%
Účasť 1 875 62 43,22% 100,00%
Za Gašparoviča 876 061 20,18% 46,70%
Za Radičovú 713 735 16,44% 38,05%

Zdroj: volbysr.sk

Voľba, ktorá tu dávno nebola

Tentokrát to nie je žiadne menšie, či väčšie zlo. Tentokrát je to po dlhom čase o voľbe medzi dvomi spôsobmi riadenia spoločnosti. Pre druhé kolo voľby prezidenta, ktoré sa koná v sobotu 4.4.2009, si to preberte a vyvoďte závery aké chcete.

Svetlé zajtrajšky

Svetlé zajtrajšky

Výsledky prvého kola volieb prezidenta na Slovensku v reči čísel

Nalejme si čistej pepsikoly a pozrime sa, koľko Slovákov v roku 2004 v skutočnosti vybralo kandidátov do druhého kola prezidentských volieb.

Článok som uverejnil pôvodne 4. apríla 2004

Z tabuľky je jasné, že ide o biednych 15,47% respektíve 10,53% oprávnených voličov. Opäť sa potvrdil môj názor, že najväčšou slabinou demokracie je jej pýcha: slobodné voľby. Ak bude účasť aj v druhom kole podobná ako v kole prvom, prezidenta mi zvolí 15%-ná menšina. Taká to je pravda o demokracii. Ak sa vám to nepáči vymyslite nejakú inú matematiku, alebo si vyberte inú krajinu. Na povzbudenie pripomínam, že Slovákov v zahraničí je viac ako ľudí žijúcich na území Slovenska hlásiacich sa k slovenskému národu.

Počet voličov Percento Percento
Všetci voliči 4 202 899 100,00%
Účasť 1 986 214 47,26% 100,00%
Za Mečiara 650 242 15,47% 32,74%
Za Gašparoviča 442 564 10,53% 22,28%
Za Kukukana 438 920 10,44% 22,10%

Zdroj: http://www.sme.sk/clanok-1450267.html. Presné výsledky prezidentských volieb z roku 2004 si môžete prevziať na stránke SME

Pre blížiace sa voľby prezidenta si to preberte a vyvoďte závery aké chcete.

Svetlé zajtrajšky

Svetlé zajtrajšky

Efbínet sa začal požierať

Píše sa rok 2010 a celosvetový osobný efbínet postihli prvé výpadky. Ľudia sa nedokážu spojiť so svojimi f-priateľmi, čo má za následok celosvetový kolaps virtuálnych kontaktov a prichádza elektronická kríza. Kto by si bol býval bol v roku 1973 pomyslel, že oproti tomuto sociálnemu kolapsu bude druhá ropná kríza len malým kýchnutím si ľudstva?

To čo telefón dosiahol za mnoho desiatok rokov, sa stalo Facebooku za rokov päť. V čase, keď technici efbínetu zapojili do serverovne ďalšie diskové pole, nahrali užívatelia do svojich profilov fotografie v dvojnásobnej hodnote. Kým technik zodvihol predlžovačku a vopchal ju do zásuvky, narástol počet užívateľov o ďalšie percento. Z dvoch miliárd planetárnych užívateľov internetu.

Kým sa valná hromada rozhodla kúpiť ďalšiu fínsku fabriku na papier a prebudovať ju na datacentrum, tak kým sa vôbec rozhodli, vznikla potreba postaviť tie datacentrá dve.

Na začiatku roku 2010 sa zdalo, že dosiahnutie 60% penetrácie medzi planetárnymi užívateľmi dúhového internetu je len zbožné prianie modrých investorov. Už v marci sa to ukázalo ako najhoršia nočná mora. Dátové toky v dúhovom internete postupne poklesli a všetka aktivita poskytovateľov obsahu sa presunula na nový modrejší efbínet. Po tom, ako tmavomodrá pohltila bledomodrú, ostala vo virtuálnom priestore len jediná farba. Farba nebeského omylu.

Zdalo sa, že sprivatizovať internet a činnosti ľudí na webe by mohol byť dobrý nápad. Modrá forma ekonomickej návratnosti, keď sa nehľadí na nejaké rozumné miery v X-násobkoch ročných výnosov, ale na možnosti a potenciál vlastniť kontá všetkých obyvateľov planéty, sa ukazuje ako utopický sen.

Ľudia zas objavujú distribuované informácie na rôznych doménach a rôznych webových stránkach dúhového distribuovaného internetu. Riaditeľ efbínetu sedí opustený vo svojom kresle na vrchole cukrovej homole a bezmyšlienkovite si obracia v rukách vizitku, ktorú mu na rozlúčku vložil jeho posledný verný užívateľ:

Nuž, možno som niečo prehliadol. Možno to ten technik stihne rýchlejšie pripojiť. Možno sa veľké korporácie dokážu rozhodovať rýchlejšie.  A možno niekto objavil suchú vodu a my o tom ešte neviem. Instatné pivo na svete už je… A za ten čas si počet obyvateľov planéty ticho rastie.

Novinári absurdne kritizujú vysoké odmeny držiac sa starých klišé

To všetko v čase krízy, dôležité rovno dodať. Nevime, či si novinári všimli, ale všetky, slovom všetky opatrenia, ktoré kde-kto robí na eliminovanie dopadov krízy, sú opatrenia na podporu míňania peňazí.

Predpokladajme, že kríza existuje. Reálne existuje, keď aj len ako dôsledok priania a písania o nej.To je samozrejme dôležité. Pretože tým definujeme iné podmienky, v ktorých sa spoločnosť nachádza. A iné podmienky vyžadujú aj inú prácu s informáciami.

V kríze mäso nahradili cestoviny.

V kríte mäso nahradili cestoviny.

Novinári zotrvávajú vo svojich investigatívnych klišé, pritom v tejto chvíli by nemali skúmať, koľko dostal (primátor), ale kde to minul. A samozrejme to  kde neznamená Slovensko, ale celú Európsku úniu, pretože slovenská ekonomika už nie je len to čo je fyzicky na Slovensku. Čím viac dostanú štátny úradníci na odmenách, tým viac dajú zarobiť súkromnému sektoru. Samozrejme, ak to zo strachu nebudú sysliť kdesi na termínovaných účtoch „na horšie časy“, čím tie horšie časy spôsobia.

Zotrvačnosť v myslení je v týchto dňoch priam vražedná. Politici, napríklad český premiér, zotrvávajú vo svojom obvyklom vtipkovaní, pritom v týchto dňoch dokáže jedno zle preložené slovo poslať malú národnú menu (forint) do hlbokých pekiel, z ktorých sa bude spamätávať týždne.

Investori stále považujú strednú a východnú Európu za jeden ekonomický celok, vyvíjajúci sa rovnakým smerom. Pritom za ostatné výsledky za štvrtý kvartál sa krajina od krajiny skutočne líši. Už to nie je monolitný blok rozvíjajúcich sa ekonomík, kde percento rastu je priamoúmerné vzdialenosti od Bruselu.

Určite je ťažké pre priemerného občana dokázať dohliadnuť za prvý roh, preskočiť zajtrajšok a uvažovať aký dopad má dnešný čin na pozajtrajšie dianie. Je to rovnako ťažké, ako pochopiť, že znížením daní sa navýši celkový príjem, keďže viacerí zaplatia síce jednotlivo menej, ale v kumulácii viac. Ale kto to má denno denne búšiť do ľudí, ak nie novinári a politici?

Prvým krokom k vytriezveniu a odháknutiu sa z davovej psychózy by mohlo byť také medziročné porovnanie  skutočných výsledkov. Ja som si ho urobil a ukázalo sa, že je všetko v poriadku. Určite, pri porovnaní januárových a októbrových čísiel nastal prepad. Ale kto na základe takýchto porovnaní urobí záver a stratégiu na marec a apríl, je… Určite, nie každý uvidí kópiu krivky medziročne posunutú nahor, ale práve o zmene medziročného trendu je to skutočne zmysluplné rozhodovanie čo ďalej. To pochopenie, či sa s v danom jednotlivom biznise  skutočne niečo nepríjemné deje.

A to všetko v čase krízy.

Bonusová rada: Napríklad také medziročné porovnie trendov týždňových dát s vyznačením (a nahradením priemerom z okolia bodu) sviatkov a voľných dní je to pravé orechové. Napríklad skúste  každý výskyt slova kríza nahradiť slovom iné podmienky.

Nabudúce o problémoch a výzvach. (To aby som nezabudol.)