Ďakujem, ďakujem, som zvyknutý

Sú dni, keď je málo-čo dodať.  Napríklad dnes je čo dodať práve len to skoro málo-čo.

43.

Leda, že je to pekné prvočíslo.

Takže ako obvykle.

Aké to bolo? Bolo to super. A už ma aj odviezla. A pripomenula mi, aké som bol aj ja vodičské nemehlo. Ako každý, kto robí niečo prvýkrát. To nie je vôbec zlé. Najdôležitejšie je pri tom neostať.

A dnes? Niekoľko sto tisíc kilometrov. Je to už na mne poznať, som trošku obohraný, ako dlhohrajúca platňa niekde uprostred svojej životnosti. Ešte niečo vydrží, ale od toľkej lásky k tomu, čo je v nej a na nej, je už trochu ošúchaná. Tak ako ja. Ale je super, že im to stále za to stojí, púšťať si ju, aj keď to občas šuchce, škrípe a praská.

Včera som pozeral posledný diel básnickej tentonoc, pentalógie či koľko to ho je. Ten s veverkou zrzečkou. Proste 40+ ako vyšitý.

Spomienky a nádeje. Veď hovorím, ako obvykle a že som zvyknutý. Keď je to 43, je to už vlastne rutina. Tak sa aspoň kochám tými okolo, aké to je žiť prvýkrát.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Som rodič dospelého dieťaťa – rebel

Nie, naozaj nie som ochotný sa podpisovať na riadok: Podpis rodičov, zákonných zástupcov.

Som ochotný pripustiť, že je to moje dieťa a žije so mnou v spoločnej domácnosti. Podľa všeobecne dostupných informácií je svojprávna a plnoletá.

Priatelia, čo už máte dospelé deti, pridajte sa! Buďme rebelovia a požadujme dodržiavanie zákona.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

A je to! Prvá vypustená.

Pred 18 rokmi večer, po 9 mesiacoch množenia a diferenciácie, sa horko ťažko predrala panvovým otvorom pokračovateľka mojej genetickej informácie. Medzičasom sa naša slnečná sústava posunula o pár svetelnýrch rokov okolo jadra galaxie a naša galaxia o pár svetelných rokov okolo čohosi a kamsi.

Chémia a fyzika. Tak jednoduché sa to zdá. Ale nie je.  Až od zajtra to bude jednoduché. Ešte dnes, až do večera je to to najťažšie, čo sa človeku môže pritrafiť. Ešte do dnes večer mám za ňu zodpovednosť. Nie je nič ťažšie na tomto svete ako mať zodpovednosť za slobodného  človeka.  Je to krásne, je to zábavné, je to šťastie. Mať na starosti dieťa, učiť ho, počúvať ho, pozorovať ho, je neuveriteľné nekonečno šťastia. Ale tá zodpovednosť!

Kým si svoju slobodu neuvedomovala, to bolo fajn. Ale koľko to trvalo? Rok? Dva roky? A potom to už šlo ako dobre namastená lyža bez bŕzd. Keby sa ma niekto pýtal, a ja viem, že sa ma pýtať nebude, že čo bolo najtažšie, tak povem, že tá zodpovednosť. Preto dnes tá ohromná úľva.

Posledné roky sme to trénovali. Už to bolo len málokedy “takto to sprav”. Bolo to hlavne: “Takto by som to urobil.”  a “Takto by som sa z toho poučil.” Prípadne: “Takto sa to robí a má to taký a taký význam.” A moje najobľúbenejšie: “Vídiš, jasom ti to nehovoril úplne zo srandy, teraz to prinieslo takéto  dôsledky.” . Takže hádam to máme dobre natrénované. Lebo od zajtra to už bude len   “Ak by som ja mal, tak to urobím takto.”

Viete, priatelia, slobodný človek v slobodnej krajine si môže slobodne robiť ja sprostosti. To je hádam najvyšší princíp v charakteristike, čo to tá sloboda znamená.

Takže ešte jedna päťročnica s mladým a sloboda sa mi vráti dokonale. Áno, bude tu potom ešte manželka, ale tu sme sa navzájom vybrali. Dobrovoľne a slobodne. Poznali sme svoje nátury a vedeli sme do čoho ideme. Ale viete dopredu čo prinesie váš najlepší plavec? Ani náhodou! Preto je výchova potomka taká ťažká. Decko je hlúpe a bezbranné. Musíte ho učiť prežiť tak, aby sa dožilo plnoletosti. Vy ste zodpovedný za to, že prežije. No to je len polovica zodpovednosti. Musíte sa postarať aj o to, aby ste ho za 18 rokov pripravili na samostatný život. Aby aj ten svoj samostatný život prežilo.

Od zajtra budeme už len spolu žiť. Do dnes večer to bola moja povinnosť. Od zajtra je to jej dobrá vôľa a moja ochota. Tá moja ochota tu bude vždy. Veď čo človek neurobí, aby zachoval svoju genetickú informáciu na tomto svete, že? A keď je pri tom ešte aj zábava a kopec šťatia bez zodpovednosti.

Priatelia, dieťa, váš potomok nie je ruža, ktorú si môžete skrotiť. Keď si niečo skrotíte, od tej chvíle už naveky máte zaň zodpovednosť. Dieťa vám bolo požičané na chvíľu ako slobodný človek a takým slobodným človekom musí ostať navždy.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Ďakujem, som zvyknutý

Sú dni, keď nie je čo dodať.  Napríklad dnes nie je čo dodať.

42.

Leda, že je to pekné párne číslo. Dokonca aj deliteľné tromi, takže aj deliteľné šiestimi. Je to radová číslovka, stojí v rade, dnes sa dočkala a o rok sa dočká zas ďalšia. Radová číslovka.

Takže ako obvykle.

Ale prd ako obvykle. Tentokrát to bude celkom iné. Mladšia mládež bude robiť vodičák a prehupne sa do staršej mládeže, aby na dvere mladšej mládeže rezolútne zatrieskalo staršie decko. Ešte aj naše manželstvo prejde do dospelosti a známosť bude promovať.

Spomienky a nádeje.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

No nazdar! Už zase?

Prajem všetkým vašim Anjelom strážnym pevné nervy, silnú ruku a kopu šťastia v ich záslužnej práci.

Teda si to prajem. Je s vami občas fajn a tak ten život stále za to stojí, keď vás mám naokolo. Aj keď nemá zmysel.

Zdieľajte obsah s priateľmi: