Nič, len trochu chémie

Rok sa s rokom zišiel a moje dnešné statusy zas znejú:

Ďakujem, ďakujem, som zvyknutý.

Už 39 rokov si niekto spomenie. Plus jedenkrát k tomu.  Vtedy si chémia v mojej mamy spomenula, že by bolo načím ukončiť jedno tehotenstvo.

Áno, obyčajná chémia, trocha chemickej spätnej väzby, určila deň a miesto vstupu na túto planétu. Planéta medzičasom na to ani nemrkla, rútila sa ďalej svojím pokojným tempom 29,783 km/s okolo Slnka a spolu s mím rýchlosťou 230 km/s okolo jadra našej Glaxie (Mliečnej dráhy).

Aj keby si to planéta všimnúť chcela, zákon zachovania hmotnosti a energie jej v tom zabránil. Veď došlo len k nejakej tej chemickej a energetickej premene.

When you were born you were the:

  • 3,883,392,905th person alive on Earth
  • 78,136,316,302nd person to have lived since history began

Zdroj: BBC počítadlo

Tak takto som ja významný molekulárny zhluk.

Nech si nohy zlámu

Ale len trocha. Jeden ten ukradnutý bicykel bola síce Merida, ale 15 rokov stará. Prežili sme toho spolu naozaj veľa.

A ten druhý bol síce nový, ale len chlapčenský železný. Aj keď, chalanisko si ho obľúbil a hádam ho neoslzí.

Nuž, na jar bude nová cyklistická výbava.

Život ide neodvratne ďalej

Pred 15 rokmi som presne v tomto  rovnakom čase intenzívne uvažoval, prečo je to biele víno v kalichu červené a či sa mi z toho prijímania pod obojím nezakrúti hlava.

Všetky tieto dilemy mi vtedy ako aj dnes pomohla vyriešiť osoba, ktorá pri mne stojí v dobrom aj zlom už 15 rokov. A do ktorej som sa predvčerom po 20 rokoch na tom istom mieste pod Dubníkom už po neviemkoľkýkrát zamiloval. A ktorá mi za tých 20 rokov už neviemkoľkýkrát s láskou upravila golier.

Život ide neodvratne ďalej.

Keď sme si to pred 15 rokmi navzájom vysluhovali, len sme si priali, aby to dnes tak dobre dopadlo. A verte mi, všetkým vám prajem, aby vám to takto, ako nám, fajnovo dopadalo každý každučký deň.

Hm, neviem, či je rozumné niečo si ešte od života priať.

Ale jedno, naozaj len jedno neskromné prianie mám. Aby som sa so svojou manželkou mohol aj v auguste  roku 2031 opäť pobozkať za jedným magickým baníckym domom uprostred opálových baní. Potom bude jasné, že je život stále v poriadku.

Po 20. rokoch je svet stále v najlepšom poriadku

Spisovatelia  a scenáristi nemajú fantáziu. A Exupéri tobôž nie. Oni len chodia na stredoškolské stretnutia po 20. rokoch a opisujú reálne životné príbehy živých ľudí. Vypočul som si 21 unikátnych a neopakovateľných životných príbehov. Skvelých, zaujímavých ľudí. Mohol som pridať 22. a aj ten bol unikátny a iný. A všetci sme si rozumeli a priali z hĺbky srdca navzájom to najlepšie. A tešili sa zo svojich životov navzájom.

Včera som stretol tak cca 22 skutočných živých priateľov hodných tohto pomenovania. Priateľov, pre ktorých som pripravený urobiť skutočne veľmi veľa. Lebo títo priatelia sú skutočne dôležití. Priateľov, s ktorými stačí aj len byť. No povedzte, kto to v dnešných časoch máte?

Z väčšinou som prežil 8 mladých liet ďalšie pribúdajú. Síce už len po dňoch, či hodinách a väčšinou s veľkými prestávkami.  Ale vždy je to o pokračovaní v načatej vete.

Pobudol som si s nimi krásne. Sú to všetko skvelí ľudia a mám ich rád takých akí sú. A verte mi, tak ako som ich poznal za tých 8 respektíve 4 roky, takí sú stále. To je to, prečo sú skvelí. A ak by chceli, môžu si so mnou pobudnúť kedykoľvek sa im to hodí. U mňa sú moji priatelia vítaní kedykoľvek.

Pod čiarou: Číslo s počtom zúčastnených je len orientačné. Boli tam všetci chalani aj baby a niektorí chalani a baby chýbali, tak kto by to počítal.

Ale hej, je to dobré, mám zmysel pre pár životov

Každý rok, o takomto čase používam otváraciu hlášku Milana Lasicu. Keď obnovovali so Satinským svoj program „Ktosi je za dverami“, v prvom diele prišiel Lasica na scénu a ozval sa hysterický potlesk. Vidím a počujem to, ako by sa to stalo včera večer. Dlhotrvajúci potlesk. Nič nepovedal, nič neurobil, len prišiel na scénu a ľudia tlieskali. A tlieskali. Po chvíli, keď sa obecenstvo upokojilo urobil pauzu, nastalo očakávanie monumentálneho humoru a on povedal:

Ďakujem, ďakujem, som zvyknutý.

Za narodenie som sa nijako nezaslúžil. Stalo sa to dvom iným ľuďom. Nezaslúžil som sa ani o to, že sa im to stalo z veľkej lásky, vzájomnej náklonnosti a telesnej túžby.

Zaujímavé, že si blahoželáme k niečomu (či skôr pri príležitosti niečoho?), s čim nemáme nič spoločné. No málokedy nás napadne zablahoželať práve zomrelému pri príležitosti ukončenia úspešného života. K tomu, čo sa mu podarilo o čo sa zaslúžil svojim vlastným pričinením. Je pravda, že to už tak trochu, pre toho čerstvo zomretého, nemá zmysel.

Aby som ešte trochu priživil svoj tohtoročný výročný cynizmus, pridám aj obligátnu ponosu na priania do budúcnosti. Tak isto sú z kategórie nepodložených. No trochu inak. Veď je to len konštatovanie bez snahy podieľať sa. Veď ako aj sa chcete vlastne podieľať na zlepšení zdravia a šťastia oslávenca? A čím krajšie vyzerajúce prianie, tým je v ňom viac a viac vecí, na ktoré nemá želajúci žiaden dosah. Veď kedy ste sa aj vy dočkali priania:

Želám ti, aby som pre teba niečo pekné do mesiaca urobil.

Ale hej, život je dobrý a v poriadku. Už sa pár vecí podarilo a pár smeruje k cieľom o ktorých si myslím, že sú správne.  Tento rok mám jasný pocit, že je pri mne pár ľudí, pre ktorých mám zmysel. A je tu teplo, plná chladnička a tak všetko.

Poisťovňa (ne)zaplatila, výkon sa (odkladá) uskutoční

Nehodiace som škrtol za vás.

Nikto o niečom takom nevie, niektorí to nezažili a tak nie sú dôkazy. Skutok sa nestal. V živote by som sa neodvážil to tvrdiť. Bez dôkazov? A čo som dnešný?

Veta z nadpisu nemá dnes rôzne modifikácie. Krátke ordinančné hodiny, zmeny materiálu tesne pred výkonom, optimalizácia farmakoterapie…

Všetko sa to dá bez akýchkoľvek problémov obhájiť potrebou lege artis liečby.

Tento text nie je o súčasnom stave. Ani len o zdravotníctve nie je.

Tak ide čas, tým deťom

Pozerám sa na fotky z oslavy nejakých hovadsky neokrúhlych narodenín svojho gymnaziálneho matikára so svojou triedou. Také deti…

Aj som sa odmaskoval, aj tak sú to také deti a ja vraj, zrkadlo sa mi snaží nahovoriť, dospelák. Neverím mu ani ten nos medzi mojimi očami. Je tam stále, ten chalan, bol som sa lepšie pozrieť.

Bol býval bol hovorieval, matikár sediac ako stonoha v kúpeľoch v nezapnutých sandáloch,  že už nechce byť triednym. Ale asi mu to moja spolužiačka ako jeho šéfka nakázala. A on isto rád privolil, veď takým deťom sa ani nedá odolať.

To bolo dávno keď sme boli také deti. Práve sme s manželkou láskyplne porovnávali, ako to bolo keď boli naše deti úplne malé a aké je to teraz, keď niektorí iní len čerstvo opustili tesný výťah.

Čítam jej toto tu a manželka moja láskavá na to, že majú prípravy na stretávku v plnom prúde. Vraj si kdesi kamsi vyvesili tablo. Hovorí, že aj my sme boli také deti.

A ako sme boli strašlivo dospelí.

Tak nič, zajtra od rána budem zas ten, čo bude počítať a spisovať a plánovať a procesovať a spravovať, lebo bezomňa by sa zemeguľa zastavila. Aj bez vás, že?

Len tak medzi nami vám čosi pošuškám:  Mám chuť tak na 235 západov slnka. Asi dnes večer poriadne ošúcham stoličku. A nalejem si k tomu z toho svojho vínka. No dobre, tak nejaké výhody to má, takže len 233.

Potomstvo bloguje

4M.pilnik.sk už nie je osamelým ostrovom. Pred pár dňami k nemu pribudol malý a mladistvý výhonok. Blog našej dcéry a jedného zo 4M. Martina bloguje na safira.pilnik.sk

Názov si vymyslela sama, vzhľad si vybrala sama, celé si to zorganizovala sama a sama si to aj spravuje. A píše si to tam všetko sama.  Je to taký správny tínedžerský blog a tak to má byť. Jedno moje oko neostalo suché.

Dnes je to zázrak prírody

Semienka som zasial v sobotu. Boli to minuloročné semienka. Síce z oficiálnych zdrojov, ale predsa len, celý rok ležali v sáčku a veľkú nádej na obživnutie som im nedával. No predsa, zázrak prírody nesklamal.

Je to skutočne fascinujúce. Z ničoho a bez dohovárania a vysvetľovania, že by mali sa to samo stane.

Semienka vyklíčili

Semienka vyklíčili

Starú Bellu je to zázrak prírody. Zasraná burina to je.

Burina je všade

Burina je všade

Ale všetko zlé sa na dobré obráti.

Okopané a poliate

Okopané a poliate

A úroda to bude zas nádherná. Mám to vyskúšané už niekoľko rokov.

Naplánovaním udalosti nad ňou strácate kontrolu

Najbližšie dva týždne zo mňa pravdepodobne budú vypadávať podobné múdra ako je to v nadpise. Aj by som napísal viac aj nechcem.

Po tých 6 rokoch blogovania už čosi-kdesi tuším, čo je zverejniteľné a čo nie. A tak si dávam na najbližšie dva týždne predsavzatie, že budem písať len všeobjímajúce pravdy.  Raz, keď bude týchto 14 dní za mnou a bude možnosť to za triezva zhodnotiť, tak sa možno dočkáte.

Ešte k tomu nadpisu. Keď si niečo naplánujem, z mojej strany je vlastne koniec, hotovo. Už len frčím podľa naplánovaného scenára.  Veď preto som to plánoval, že viem, ako chcem, aby sa udalosť diala. Takže jediný dobrý priebeh je práve ten naplánovaný. Nie je v mojom záujme plán meniť. Veď je dobý, veď aký iný ako dobrý by som si vytvoril?

A potom príde okolie a začne do plánu zasahovať a meniť vonkajšie podmienky. A treba reagovať. A prichádzajú kompromisy. Už to nikdy nebude ten dokonalý výsledok, ktorý mal byť výsledkom dokonalého dobrého plánu.  Ale mám šancu tieto okolnosti ovplyvniť? Ak by som mal, tak by som ich bol býval bol zahrnul do plánu. Ale nemám.

Tak mi, podľa vlastného výberu, držte palce alebo pridajte modlitbu, aby ten plán, ktorý mám na najbližšie dva týždne, tak aby ho nikto svojim debilným zásahom nerozdupal. Nech sa teda deje vôľa Božia, keď sa bol býval bol tak rozhodol. A anjeli strážni, týmto vám vyhlasujem pohotovosť najvyššieho stupňa.