Archív kategórie: Rodinné udalosti

Umývanie riadu, cudzí čas a analytická chémia

Napísané , autor:

Dnes som bol obzvlášť užitočný v offline svete. Robil som samé údržbárske práce. Aj to treba a teraz mám pocit takého pekne dokonaného diela.

Vymenil som vodu rybičkám. Vraj to treba, raz za 2-4 týždne vymeniť tak 1/3 vody. Aby vraj neplávali vo svojich sračkách. No neviem, voda voňala celkom dobre. Ale v návode je napísané… Tak som vymenil. A prestrihal som aj to zelené čo mi tam rastie. Už bola hladina dosť zakrytá a mne sa páči ako si na hladinu chodia rybky pre kŕmenie, keď im ho tam nasypem. To v návodoch nebýva.

Povysával som počítač. Pekne znútra. Odmenil sa mi stíšením. Vraj keď to budem robiť pravidelne, dlhšie mi vydrží. No ja neviem, ale mám aspoň dobrý pocit, že pár metrov od nosa nemám guču prachu. Aj keď, ak sa na to pozriem z opačnej strany, vlastne som vyhodil kus seba a hviezdneho prachu. Vedci to hovoria, ale mne sa to nezdá. Skôr to bude pôda z neďalekej stavby a sadze z výfukov okolojazdiacich autobusov.

A umyl som riad. Umývanie riadu mám rád. Teda tú činnosť. Nemám rád ten proces dostávania sa k umývania riadu. To ma niekto k tomu alebo núti alebo to niekto ticho očakáva ako samozrejmosť. A to sú procesy, ktoré skutočne nemám rád a systém gándiho pasívnej rezistencie proti nim bojujem. Ale je jeden proces, kvôli ktorému sa do umývania riadu rád pustím. Je to zdielanie cudzieho ušetreného času. Viete, také to, že keď umyjem namiesto mojej láskavej ženy riad a umývam ho v čase, keď ešte len dokončuje varenie, ktoré tú kopu riadu spôsobilo, tak skončíme skoro naraz. A to je to, o čo ide! Získal som jej čas, ktorý môže venovať mne a nie kope riadu. Takže čisto zištné úmysly, to sme my chlapi. Ale ženy to nechápu a ak zaváham a trvá mi to trošku dlhšie, vo svojej nekonečnej usilovnosti sa medzičasom vrhne na ďalšiu prácu. A to mi potom tie zištné úmysly pekne otrávi. Ona to vie a aj tak mi to už 18 rokov robí. A ja ju aj po 18 rokoch milujem. Ale dnes nie, išla sa posadiť pred telku (ono je to monitor, ale aby ste to chápali a nemusel som to vysvetľovať súvetiami, ktoré sú dlhé a zložené, čo som aj tak urobil, tak napíšem telku). A to mám radosť neskazenú. Veď som to umývanie vlastne urobil pre ňu.

Ale keď už začnem, to umývanie, ak by ste sa boli v tých súvetiach stratili, priam sa v tom vyžívam. Ak by ste, podobne ako ja, absolvovali niekoľko semestrov rôznych analytických chémii, tiež by vás to možno bavilo. Mám rád, ako sa mi pod rukami odplavujú nánosy mastnoty, ako detergent jedným koncom molekuly uchopí mastnotu, druhým koncom sa zachytí o HOH a už to sviští dole výlevkou. Pri umývaní používam veľa prípravku, často novú hubku a zásadne tečúcu vodu. Spotrebujem ich veľa. Hlavne vody a hlavne na oplachy. Veď načo by som sa stou mastnotou serinkal, keby som potom kastról poriadne neopláchol niekoľkokrát pod tečúcou vodou. Ak by ste dali vzorku tej poslednej vody do nejakého analyzátora, to by ste sa čudovali čo na tom hrnci ostalo a čo potom jete. Čistotu nevidno, verte mi a aj na najčistejšom riade je tej čistoty neúrekom.

Možno sa teraz pohoršujete nad mojou spotrebou vody. Ako s ňou plytvám. Ale poviem vám to vedou jednoduchou: Žijeme na hlavnom európskom rozvodí. Na všetku vodu, ktorá k nám z neba spadne, čakajú v ostatných okolitých krajinách ako na zmilovanie. Skúsili by sme tak mesiac-dva prestať plytvať s vodou a nepustiť ani kvapku od nás preč. To by sme tu mali spriatelené armády a ani osmička by nemusela byť v dátume. Nehovorím, znečisťovať, to by sa nemalo, ale plytvať treba. Čím sa nečistoty viac zriedia, tým je výsledná voda čistejšia. Zas tá analytická chémia, priatelia.

Mal som chuť si niečo pekné napísať a umývanie riadu je pre mozog príjemná oddychová činnosť. Tak som si bol tento článok nad dresom premyslel a kým Marta pozerá, tak naťukal. V open.office.org. Je to zadarmo, aj korektor to má a funguje to bezvadne. Niekto iný mal s ním nejaké podivné obskurné skúsenosti. Tak nech si mal, mne funguje bez problémov. Mám ho na každom stroji a nemám starosti. Ale to je už príbeh na zajtra alebo na pozajtra.

Spomínam na bratislavský amfiteáter

Napísané , autor:

Pozerám film, ktorý sme videli práve tam. Mala krátku čiernu sukňu, no čo vám budem rozprávať, amfiteáter.

Pamätám si, že sme tam nejako podivne cestovali, nejakým ešte podivnejším trolejbusom. Alebo že by sme zašli pešo?  To už neviem, bolo to dávno a mala krátku sukňu. 😉

Na druhý bratislavský, na záhradné kino Hviezda, nemám až také luxusné spomienky. Bol som tam, síce so svojím dobrým priateľom, ale išli sme  sa tam odreagovať pred skúškou na druhý deň. Takže som si z božskej Sheron pamätal len ten sekáčik na ľad, čo bola bývala bola do Majkla, alebo to bolo naopak?, nežne zapichla.

Veru, amfiteátre, kde je krátkym sukniam koniec?

Vstupujeme do dospelosti

Napísané , autor:

Na známosť sa láskam vašim dáva, že naše 4M práve oslavujú 18  výročie. Vtedy som si veľmi prial niekoho nájsť. Dnes nám prajem, aby sme sa nikdy navzájom nestratili.

Celé sme  to začali každý zvlášť. Po jednom sme tam prišli, aby sme odchádzali s vyrovnaným golierom okolo krku na ktorom nás ťažila hlava trochu deravá a plná toho druhého.  Roky sme si na ten zvláštny pocit stálej spoločnosti toho druhého vo svojich myšlienkach zvykali. Ešte dlho sme sa báli pomenovať to, čo sme si  pri zvukoch ticha hviezd a pocite nekonečného šťastia pre seba z neba uchytili.

Keď už bolo všetkým pátračom jasné, že už  jeden život na dva nerozdelia, postavili sme sa každý sám za seba pred môjho menovca, aby sme si navzájom vyslúžili večné spojenie. A tak sa medzi našimi M objavilo prvé plus. Dali sme si navzájom rodinu – to najpevnejšie spojenie, ktoré nemá ani smrť silu naveky rozdeliť.

Dvakrát sme  spojili dohromady každý svoju náhodnú polovicu veriac, že je to práve to najlepšie, čo môžeme sami sebe dať. Počet M vstupujúcich denne do života sa zvýšil a ako dnes dospelá rodina už vieme, že čím pevnejšie budú naše + na ľavej strane, tým viac jedno 4M budeme a tým viac lásky sebe navzájom aj vám budeme dávať.

Mám rád svoju záhradu

Napísané , autor:

Niektorú prácu robím pre dobrý pocit a potešenie z tej práce, z výsledku, s radosti ostatných, keď im plody svojej práce ponúknem.

Taký ten pocit dôkladného a dokonalého diela.

Pekne rozkvitnutý strom je krásny, rovnako ako je krásny keď je plný plodov a v kráse nezaostáva ani plný košík či dva či desať pod stromom, ktorý už je opäť len zelený. A keď zázračne zmiznú zhnité zvyšky, zas sa dobre pod ním posedáva. A spomína na tú prácu a na tých, ktorých budem môcť obdariť plodmi našej spoločnej práce.

Starec a ríbezle

Starec a ríbezle

O jednej jabloni, čo zavadzia a iné zásadné otázky bytia

Napísané , autor:

Desiatky hodín offline prinesie skutočne nové myšlienky.

Podarilo sa zasiať a ak bude studený máj, mohol by byť opäť aj v našej stodole raj. Nejaké náznaky sa už objavili. Uvidíme, uvidíme, ale bolo by to veľmi zaujímavé. Aj na tom našom poli.

Na úvod ešte odbočka. Musím si splniť informačnú povinnosť.

Osevný plán pre rok 2009

Keďže ide o rok deliteľný 3, začíname siať na začiatku: hrach (2 rady) mrkva, petržlen cibuľa, cesnak. Tentokrát na preskáčku celkovo 4×4 rady. Nasledovať budú priesady a ku koncu poľa druhý hrach, fazuľa a uvidíme čo ešte.

Tú preskáčku si vymyslela žena, že vraj sa cibuľa s mrkvou nejako prirodzene chránia a keďže sa cibuľa zbiera skôr, bude mať mrkva viac miesta pri dozrievaní. Nuž, dobre. Veď tak či tak rovno narastie.

Informačná povinnosť splnená, tak poďme k tej jabloni.

Nerudovská otázka

Stojím pred dilemou. Mám jednu jabloň, ktorej nejaké potvory pred rokom v zime dohrýzli korene tak, že z jablone ostal pekne špicatý kolík. Tak som ju len tak zapichol doprostred záhrady, kde bolo vtedy najviac mokro. A ona na jar vyrašila, leto prečkala a túto zimu pekne prezimovala. Mal by som ju presadiť, len nevime kam.  Mať jabloň uprostred poľa je somarina, to vám potvrdí každý sused, čo vám chodí na jeseň to pole orať. Takže ma opantáva nerudovská otázka. Ale pri jej riešení mi blogový zápisok asi nepomôže, že?

Zrotavátoroval som pole aj u našich. Oni majú uprostred poľa jednu jabloň. Poviem vám, je to pekný opruz, držať pod kontrolou rotavátor v hlbokom predklone. S tou mojou jabloňou skutočne musím niečo urobiť.

Už pár rôčkov (pár sú dva) mám opäť dolného suseda. Už by sa skutočne hodilo oddeliť vizuálne našu záhradu od susedovej. Nejaký nápad mám, rád by som urobil stenu z jabloní. Mám totiž zásadné výhrady k živým plotom. Sú to neskutočne jalové rastliny. Tienia a oddeľujú, to hej, ale žiadna úroda. Tak som si vymyslel, že namiesto živého plota urobím stenu z jabloní.  A viete čo, presadím tú jabloň z poľa ako prvú vrámci budúcej jabloňovej steny.

Iné jablone som bol býval onehdá ostrihal a v piatok sa mi podarilo konečne odpratať tú spústu dreva z pod nich. Keď zanedbáte pár rokov zimný či iný výchovný rez, potom máte pod stromom viac dreva ako čo ostane na ňom. A zas sa o slovo prihlási nerudovská otázka. Vyriešil som to tak, že som konáriky postrihal na menšie a hodil do starého záchoda. Ono je to už len prenesená kadibutka, ktorá dožíva svoj niekoľký posledný rok ako úschovňa dreva pre vonkajšie varenie. V lete, keď budem potrebovať drevo pod guláš, ich tam nájdem.

To strihanie bola veľmi pekná práca. Slniečko, vtáčiky, dedinka v údolí… vychutnával som si myšlienkový pohov, uvažoval som nad všeličím, hlavne som sa zaoberal existencionálnymi otázkami. Kam smerujem, čo ešte do leta urobiť, aké mám krásne deti, ako si spokojne žijeme, že dnes na Veľký piatok sa to opäť po 1976-krát stalo, že sobota je jediný bezbožný deň v roku a že je skvelé mať istotu, ktorú oni nemali, že od nedeľe opäť bude na koho zhodiť vlastný kríž a tak podobne. Možno to poznáte, také tie intelektuálne nenáročné práce, pri ktorých sa dá ujasniť si koncepciu svojho ďalšieho života. Že nepoznáte? Dajte vedieť, zamestnám vás pri strihaní prútikov a budete môcť v pokoji premýšľať. Na podporu mám dobré podnentné víno, ugrilujeme niečo a preberieme zásadné otázky bytia.

Mám konečne svoju alergiu

Napísané , autor:

Ide jar a to je obdobie kedy som sa odjakživa cítil nejaký utisnutý. Všetci sa hromadne tešili, že ide jar. A všetci sa hromadne sťažovali na svoju alergiu. A ja som nemohol. Jednak na upršanom mokrom počasí nevidím nič  potešujúce, na zablatených topánkach nič okulahodiace a po druhé, hladina histamínu mi rastie akurát tak v žalúdočnej sliznici a podnetom je jedine dobré jedlo.

Ale dnes sa všetko na dobré obrátilo.  Konečne som ju objavil. Bola diagnostikovaká koťuha jedna latentná. Konečne sa budem môcť zapojiť do polemiky, či je horšia alergia na peľ alebo na prach.

A pozor, nejde o žiadnu alergiu v prenesenom význame slova. Skutočne, príznaky sú presné.  Histamín rastie, serotonín klesá.  Ošívam sa a škrabem. Nálada klesá, nasranosť stúpa. Zrak sa zakaľuje. Len z nosa mi netečie.

Antigénom je veta: „Načo toto budem kedy potrebovať?“

Nositeľom: „Dieťa základo-školo-povinné.“

Najbližších 36 rokov bude ešte poriadna zaberačka

Napísané , autor:

O pár dní  ma čaká veľký životný míľnik. Rozhodol som sa, že prekročím hranicu, ktorá rozdeľuje môj život na dve polovice.  Štatisticky som to nejako zásadne neskúmal. Jednoducho som sa rozhodol, že 72 rokov by bolo eventuálne fajn o 36 rokov osláviť v dobrej duševnej a telesnej sviežosti. Každý deň navyše bude príjemným bonus. Tieto 36. narodeniny som si vybral zámerne, pretože je to tak neokrúhle (do dokonalosti chýba už len aby to bolo prvočíslo), že monumentálnosť tohto čísla všetkým ostatným uniká.

Ak sa pozriem pozorne okolo seba, uvidím niekoľko 100 miliónov galaxií a v nich tak 10 na mnoho planét. Celkom by sa mi páčilo sa za nasledujúcich 36 rokov dozvedieť, že na niektorej z nich tiež žijú ľudia. No dobre, nemusia to byť priamo humanoidi v našom ponímaní. Stačí, aby mali schopnosť so mnou diskutovať o receptorovej teórii a ako je to v skutočnosti s tým serotonínom (netrápte sa, to je farmakológia).

O tých 36 rokov by som už skutočne rád vedel ako je to s tými zásobami ropy. Či sa teda minú, alebo na aký pohon budeme prepravovať svoje telesné schránky.

Verím, že sa dožijem vyriešenia problému… A viete že ani neviem, ktorý by som mal pomenovať? Jednak ako farmaceuta, teda posledného polyhistora v strednej Európe, ma zaujíma hafo veľa odpovedí na hafo veľa otázok, ale hlavne a to predovšetkým… Viete za tých 36 rokov sa mi niekoľkokrát s brutálnou nástojčivosťou pripomenulo, že skutočne záleží len na tom, aby sme si večer s manželkou dali pusu na dobrú noc. A ešte, aby som sa tešil, že sa deti vrátili v poriadku zo školy, lebo to sa tá pusa dáva večer jednoduchšie.

A ešte si prajem, aby som najbližších 36 rokov dokázal svoju bolesť a hlad primerane regulovať. Tieto dve veci sú skutočné problémy. Všetko ostatné je len a len nepohodlie.

A teším sa aj na jednu stratu. Zbavenie sa zodpovednosti za svoje deti. Jááj, to bude paráda. Lebo nie je na rodičovstve nič ťažšie a súčasne každodenne prítomné, ako zodpovednosť za ne. Naozaj, keď prestanem byť zodpovedný za to kde sú a čo robia moje deti, tak za tým nebudem banovať. Oslávim to a možno nejedno oko neostane suché.  A ak mi budú aj o tých 36 rokov prejavovať rovnaké sympatie ako dnes, bude to skvelý bonus.

Ako tak na to pozerám, program na najbližších 36 rokov je jasný.

O mobiloch a škole

Napísané , autor:

Tento text je pokračovaním článku Vyrastal som bez telefónu a rodičia boli spokojnejší, ktorý som napísal 9.10.2004. Pozor, budú militantné názory. Ak mi ich chcete vyvrátiť, môžete tak pomôcť mojej dcére.

Môj osobný a základný postoj je, že decku do takých 15-18 rokov mobil netreba. Nevidím žiadne nové výzvy, ktoré by moja generácia neriešila a všetky rovnaké sme vyriešili bez mobilu. Nevidím žiadne nové, pri ktorých riešení terajšie decká potrebujú mobilný telefón.

Vlastníctvo mobilu u decka kazí jeho zmysel pre zodpovednosť. Narúša schopnosť dodržiavať dlhodobé záväzky a pravidlá.  Mobil  vychováva decká k nezodpovednodti a ľahkovážnosti. Veď vždy je možné dohodnuté stretnutie presunúť, odvolať, zmeniť.

Mobil u detí paradoxne vezme rodičom schopnosť odpovedať na otázku: „Čo robí vaše dieťa práve teraz?“ Mobil navodzuje falošný pocit kontroly rodiča nad konaním dieťaťa. Stráca sa priestor na budovanie dôvery medzi dieťaťom a rodičom, čo v neskoršom veku môže byť skutočne nebezpečné.

Mobil do školy absolútne nepatrí. Nie že na hodiny. Mobil nepatrí do školy od momentu ranného vstupu žiaka do budovy po moment jeho poobedného odchodu z budovy.  Mobil nie je vyučovacia pomôcka.

Mobil v rukách žiakov je statusovou záležitosťou a vyvoláva prejavy xenofóbie.  Rovnako ako to bolo v prípade „céčok“, „západného oblešenia“ a podobných módnych vĺn.

V každej škole vo vstupnej hale by som zriadil tak 200-300 litrové akvárko. Na topenie mobilov. Každý mobil, ktorý zazvoní počas vyučovania skončí povinne v tomto akvárku. Raz za mesiac je vykonávaný slávnostný výlov.

Áno,  je známe a na tomto blogu sa tým netajím, že vychovávam dve decká. So staršou prváčkou  som sa pred nedávnom dohodol: Presvedč  ma, že ho potrebuješ a jeden z tých dvoch čo sa povaľujú v skrini + jedna z tých troch SIM kariet čo sa mi povaľujú v peňaženky sa stane tvojom osobným vlastníctvom a účet za služby bude súčasťou tvojho vreckového rozpočtu. Ak jej chcete pomôcť k mobilu, skúste ma presvedčiť v komentároch.  Skutočne a seriózne, hľadám kontrapríklady k tu vyjadreným názorom. Človek ľahko niečo prehliadne.

A jedna doplňujúca otázka: Stretli ste sa s tým, že by sa decká v škole učili pravidlá používania mobilov, učili ako z mobilu vyťažiť maximum služieb, napríklad na hodine informatiky, a podobne?

Doplnené v roku 2017: To čo som napísal pred 9 rokmi stále platí. Akurát pod „mobil“ si prosím predstavte hlasové a iné komunikačné služby. Proti počítaču vo vrecku naozaj nič nemám a neplatí preň skoro nič z uvedeného. Preto mali obe moje decká od začiatku hneď „chytrý telefón“.

Prvý školský večer za nami

Napísané , autor:

Príprava do školyUff, ešte pred pár dňami to vyzeralo tak vzdialené. Boli tu isté náznaky a prípravné práce. Ale predsa len, zdalo sa to tak ďaleko uprostred prázdninovej záhrady

A dnes? Prehnala sa mnou smršť v podobe našich dvoch prvákov.  Ráno som odviezol jednu (a bol prinútený k odprevadeniu až pred školu plnú tínedžerov, asi aby som si vychutnal svoj zrelý vek 😉 ), vyfotil druhého a ešte stále to vyzeralo, že sa v podstate nič nedeje, že škola sa rozbehne postupne  a volným tempom. Je 20:15 1.9.2008 , mám za sebou nákup školských pomôcok podľa zoznamu A (zoznam B sa práve náhodne objavil) a starší prvák zisťuje, že potrebuje nejakú fotku, zaplatiť kde čo a aj čosi navyše a vyťahuje papier veľkosti rogala s rozpisom školských a mimoškolských aktivít na túto sezónu a aj ten zoznam B. Mladší práve rieši, či si vziať penál od jednej starej mamy, alebo od druhej. Nakoniec to vyhral peračník krstnej mamy. Aj keď je pravda, že sme my rodiča, už stratili prehľad. Pomedzi to som podpísal toľko potvrdení, vyhlásení, (dokonca aj jeden vzorový podpis som musel obetovať), že keby bol medzi nimi môj závet, tak by som si to ani nevšimol.

Manželka hovorí, že píšem úplné bludy. A čudujete sa? Máme dvoch prvákov a dvojičky to rozhodne nie sú. Priatelia, zajtra (teda vlastne už dnes)  ste v tom až po uši aj vy. S každou takouto chvíľou milujem svoju manželku viac a viac.