Na Vítkove stojí Žižka zadkom do predku

Pravidelná víkendová fotografická reportáž z nášho rodinného výletu.  Tentokrát sme boli na Vítkove obzrieť, ako sa to tí husiti dokázali ubrániť pred presilou.  Na tvári miesta sme zistili, že ak má byť zachovaná historická vernosť, jazdecká socha Jana Žižky by mala byť otočená o Π radiánov.

Keď sa človek o udalostiach učí z učebníc, zdajú sa mu riadne vzdialené.  Rok 1420 ani nehovoriac. Kým som si neuvedomil, že tam, čo stojí Žižka, to je ten Vrch Vítkov, mal som o celej bitke monumentálnu predstavu vytvorenú známou filmovou trilógiou.  A pritom vraj v skutočnosti celkovo umrelo 144 križiakov z cca tridsaťtisícovej armády, ktorou sa Zikmund snažil obliehať Prahu. V kontexte súčasnej veľkej Prahy je Vítkov taký pahorok. Dokonca by som povedal, že je to skôr podstavec pod sochu a nie vrch. Veď uznajte, dobíja sa dolu kopcom.

Apropó, traduje sa, že víťazstvo husitom zabezpečilo aj to, že Zikmund musel dlho cválať do kopca, kým sa konečne s mini stretol. To ho vyčerpalo a keďže husiti nemali kam ustúpiť (za chrbátom mali strž) bola úvodná morálna a fyzická výhoda na strane revolucionárov. Priatelia, choďte sa tam pozrieť. Vítkov je klasickým, jedným z mnohých českých vrchov, ktoré sa dobíjajú z kopca.

Keď sme tam túto jar boli my, dobíjali Vítkov chrobáky, ktoré tam mali svoj veteránsky zraz. Takže tentokrát zachytávajú fotografie tri historické obdobia, Husitov, Históriu železničnej dopravy v oblasti Karlína, Históriu motorizácie Nemecka a samozrejme aj čosi navyše.

Fotky sú klikacie a každá je aj viac ako menej okomentovaná. Tak nech sa páči.

Z Vyšehradu je celkom iný výhľad

Pred rokom sme si pri príležitosti svokrinej návštevy vyšli na Vyšehrad. Poviem vám, odtiaľ je celkom iný pohľad na Prahu ako ste zvyknutí. Posúďte sami, priložené fotky a komentár k nim vás isto presvedčia. A samozrejme, nezabudol som ani na príbeh o našom fúzatom triednom.

To sme boli v roku pradávnom, v čase medzi Václavom a Havlom,  s našou gymnaziálnou triedou na výlete v Prahe a šéfoval tomu náš dejepisár. Povláčil nás všade, kde sa len nejaká pamiatka objavila a triedny matfyzák to so stoickým pokojom zvládal. Keď sme sa z Vyšehradskej skaly nahýňali dole a sledovali premávku lodí tesne pod nami na Vltave, popod fúziky poznamenal:

Sledujte to harmonické vlnenie za tou malou loďou. A pozor, teraz nastalo skladanie vlnení, ako idú tie dve lode oproti. Vidíte, aký je výsledok ak sú vlnové dĺžky rozdielne.

Takže priatelia, Vyšehrad si pamätám hlavne ako miesto skladania vlnení. Nejaké vlnenie Libušiných vlasov a utopený Šemík popri tom blednú závisťou.

Ale dosť bolo príbehov z dávnoveku, pozrite si fotky.

Prahou po stopách zakladateľov Československa

Všeobecne sa traduje, že Československo vzniklo 28. októbra 1918. My, Slováci si k tomu vždy dohodíme dovetok, že sme sa pridali Martinskou deklaráciou 30. októbra.  Aby nebola história len suchou vedou, podnikám s deckami tajné vlastivedné výpravy. Tajné preto, že len ja viem že základným účelom je natĺcť im do hlavy, že máme nejakú tú históriu, že dejiny sú zaujímavé a ich poznanie rovnako dôležité ako čokoľvek súčasné.

Tak sme aj v roku 2007 podnikli výpravu po stopách otcov zakladateľov československej republiky. V Prahe sú viac menej pokope a keď sa nebojíte chvíľu prekladať pravú nohu cez ľavú striedavo s prekladaním ľavej pred pravú a pri tom celom sa vám nohe nezahrčkajú, môžete vykročiť po našich stopách.

Celý výlet sa uskutočňuje v priestore Hradčan, Strahovského kláštora, jeho záhrad a neďalekého Petřína.

Výhľady z Vtáčnika – fotografie z výletu

Výhľad z Vtáčnika skoro na všetky strany. Fotky som nafotil počas nášho rodinného výstupu na samotný najvyšší vrchol. Výstup absolvovala celá rodina v úhrnom veku 88 rokov.

Mladá si otestovala, že hranice jej možností sú ďaleko za bodom o ktorom si myslela, že „už nedokáže urobiť ani krok“.

Malý šliapal statočne a okrem jednej miniatúrne krízičky pri zostupe ukázal, že vytrvalosť je jeho silná stránka.

Mamina a Ocino boli zas raz na svoje deti skutočne hrdí. Poviem vám, bolo to krásne.

Pražská ZOO po mnohýkrát

Na poslednú chvíľu som zmenil dnešné plány na rodinný výlet. Pôvodne som chcel zobrať deti na veľtrh hračiek do Letňan a k tomu pridať pozorovanie lietadiel na športovom letisku v susedstve. No keďže si usporiadatelia vymysleli, že vstupné bude vymerané podľa výšky, tak som po premeraní našich detí povedal rázne nie. Skutočne, dať 700 Kč za rodinnú návštevu hračkárskeho veľtrhu skutočne odmietam. Aj keby tam boli neviem aké super modely železníc a suprový program pre deti. Vážení, to ste skutočne prehnali.

Tak som narýchlo uvažoval čo s načatou sobotou. Nakoniec sme využili osvedčenú jesennú návštevu ZOO. A keďže dnes je Deň zvierat a v Pražskej ZOO mali decká s maskou volný vstup, bol o ďalší dôvod navyše.

Včera večer sme mali večerné  rodinné sledovanie filmu. Decká si vybrali Adéla ještě nevečeřela. Tak ako Nick Carter, aj moja žena je vždy v strehu, takže jej trvalo cca 30 sekún, kým sa vytrasila s maskou dikobraza. Ja som už taký pohotový nebol, takže kým sa  nabíjali baterky, malý  tú masku ešte trochu dokresloval. Aj tak vydržali len tak tak. Akokoľvek, trochu zvierat som nafotil.

Boli sme len mi dvaja chlapi. Dievčatá doma řádili ako čarodejnice. S metlou a handrou. Teda pardon: S vysávačom a mopom . Také čisté okná sme nemali od jari, keďže cez leto nám pod oknami robili nový chodník.

Cháron v Prahe cviká lístky na MHD

Prahou síce netečie Styx (a ani Acherón, kde vraj  mytologicky v skutočnosti Cháron ladne kĺzal po hladine, pospevujúc si radostný chorál o obkľúčených stonoch), ale Vltava, no to pražským radným nebráni, aby pustili trochu mincí a zadotovali  na Vltave prievozníkov. K doterajším trom, pribudli ďalšie dve linky, ktoré sú súčasťou Pražskej integrovanej dopravy.

  • P1 Sedlec – Zámky: zajišťuje celoročně spojení Sedlce a Zámků na severním okraji Prahy,
  • P2 V Podbabě – Podhoří: spojuje celoročně vltavské břehy mezi vyústěním Šáreckého údolí a Podhořím,
  • P3 Lihovar – Dvorce-Žluté lázně: v sezónním provozu (od dubna do října) nabízí spojení oblasti Podolí a Zlíchova, a to včetně návaznosti na pozemní dopravu v zastávkách Lihovar a Dvorce (především l. 118 a 124 ke stanici metra Budějovická).
  • Linka P4 zajistí spojení obou vltavských břehů a všech centrálních ostrovů
  • Lodní linka P5 představuje prodloužení linky P4 a propojí do systému i oblast nad Šítkovským jezem včetně obtížně dostupného ostrova Císařská louka.

Na všech uvedených přívozech platí Tarif PID (normály prestupný lístok na MHD, pozn. autor), ale není možné zde využít SMS jízdenku. Jízdní kolo je přepravováno zdarma. Zdrojom informácii je veľmi pekný web Pražské přívozy.

Onehdá pradávno som počul o tom, ako sa dá elegantne cestovať po Prahe vlakom. Ale keď si dobre naplánujete cestu, tak sa môžete odviesť z Florenca na Petřín ešte bizarnejšou zmeskou dopravných prostriedkov: Metrom, loďou a lanovkou a to celé v Prahe.  Myslím, že by sme to mali pri najbližšej príležitosti vyskúšať.

Apropó, Vltava: Raz ma viezol cez Bratislavu jeden Pražák a keď sme prechádzali po moste Lafranconi do Petržalky, tak som s pýchou na našu krásavicu humorne  poznamenal: Toto je rieka, nie ako ten potok v Prahe. Nuž, skoro ma vykydol do Dunaja, vlastenec jeden.

Apropó lístky na autobus: To si takto sedím tak okolo roku 2004 (plus mímus dvěstě let) na sútoku Otavy a Vltavy pod Zvíkovským hradom (ktorý sa, ako obvykle v Čechách, dobíja z kopca) a pozerám, ako ľudia nastupujú do lode. A zrazu sa ozve nezameniteľný strojček na výdaj lístkov v autobuse zo 60-70-80 rokov: Bzzz-d! Bzzz-d!.  Lepšie som sa prizrel a mal ho tam. V tom zamastenom, na tom právnom mieste rokmi ošúchanom, koženom obale. „Jeden celý a jeden polovičný: Bzzz-d-šťuk-bzzz-d!“ Ťažké retro to bolo.

Úspešná vychádzka za neúspechom na Bielej hore

Cez týždeň som staršiu skúšal z vlastivedy. Preberali sme Pravek až po Veľkú Moravu. Aby si to vedela predstaviť, aký veľký čas v tých troch odstavcoch prešla, tak som jej hovoril, že tí Lovci mamutov, to je na časovej osi niekde pri samoške. Kelti sú pri plote, potom že je okno, to je narodenie Krista, teda v českých učebniciach náš letopočet a Veľkú Moravu máme uprostred izby.

Prekvapilo ma, že vo vlastivede nemajú pre Veľkú Moravu uvedený rok 863 n.l. , kedy prišli Cyril (Konštantín) a Metod. Hovoril som jej, že naozaj nemusí presne vedieť veľa dátumov, ale dva určite. Jeden je práve 863 a druhý 1620 – bitka na Bielej Hore. Ten prvý preto, že tak bude vedieť, kedy to tá Veľká Morava vlastne bola (nejaký čas predtým a nejaký čas potom). Tiež je to aj o Byzantskej ríši ako nástupníctve po rozpade Rímskej rýše, o histórii náboženstva, vzdelanosti, jazyka na našom území. Ukázal som jej ako sa dá z jednej vety „Príchod Cyrila a Metoda z Byzancie na Veľkú Moravu v roku 863“ vyťažiť maximum informácii o tej dobe. Pre ten druhý rok majú zas slabosť Česi, takže to treba vedieť a hotovo (minimálne 10 dôvodov by sa našlo). A tým začal náš sobotný výlet.

No, pravdu povediac, výlet v skutočnosti začal mojou nasledujúcou vetou: „A to vieš, že na Bielu horu sa chodí električkou?“ Baba sa strašne rozosmiala, lebo si predstavila ako idú na bojisko rytieri a kniežatá električkou č. 8. Chvíľu sme túto myšlienku rozvíjali. A prekvapilo ju, že je to dnes už na kraji Prahy. A keď som sa jej opýtal, či vie, prečo to české stavy prehrali a ona odpovedala, že nie, tak bol osud soboty spečatený.

Do jednej ruky som vzal našu pražskú výletnú knihu „S deťmi po Prahe bez nudy“, do batohu dve fľaše vody, 5 keksíkov, sadli sme do auta a išli sme dobíjať Bielu horu. Len tak na okraj, to viete, že v Čechách sa väčšina hôr a hradov dobíja z kopca?

IMG_4598_u.jpgZ hlavnej cesty som odbočil medzi domy do nenápadnej vilovej štvrti. Po asi 300 metroch som zastavil a hovorím: Tak tamto, to je tá mohyla na Bielej hore. Zo zadného sedadla sa ozvalo evidentné sklamanie a zborové: „A kde je tá hora?“ Priložená fotografia dokumentuje reálne pomery vládnuce pri dobíjaní mohyly v pozadí. Chodníkom krížom cez pole a po cca cca 100 metroch je po dobíjaní.

IMG_4599.jpgPri mohyle, ktorú postavila v roku 1920 Česká obec sokolská župa podbělohorská sme si spravili vlastivedné okienko. Prečítali sme kto, kde (to nám bolo jasné, keďže sme tam stáli) s kým a prečo. A ako to dopadlo. Potom sme sa prešli k obore Hviezda. IMG_4600.jpgLebo práve kvôli nej to celé Česi prehrali. Habsbugovia totiž útočili z kopca dolu (z kopca je to veru na české pomery riadne) a brániace sa vojsko českých stavov malo navyše za sebou kamennú stenu (plot) obory. Takže ani ustúpiť nemali kam. Po ceste sme dumali nad tým, či pri kopaní základov tých víl, okolo ktorých sme kráčali, narazili aj na nejaké to brnenie či kosti z tých čias.

Aby sme skompletovali celú históriu, zbehli sme autom ešte do mesta, na Staromestské námestie. Tam je v dlažbe urobených 27 krížov na pamiatku 3 pánov, 7. rytierov a 17. mešťanostov (na stene radnice je ich zoznam), ktorých na jar roku 1621 obesili ako osnovateľov povstania. Akokoľvek, celé to začalo druhou pražskou defenestráciou (vyhodením z okna) na Pražskom hrade roku 1618. Neskôr generálny snem schválil novú ústavu, podľa ktorej mal byť Český štát konfederáciou rovnoprávnych krajín a panovník volený (uff, aké moderné na prvý pohľad). V auguste 1619 snem zvolil za kráľa Fridricha Falckého. A ten im to potom 8. novembra roku 1620 na Bielej hore prehral.

Baba sa samozrejme rýpavo opýtala, že kedy bola tá prvá defenestrácia. Samozrejme som si to na mieste nepamätal a odbil som ju, že teraz riešime udalosti bielohorské, tak nech sem nepletie iné časy. Tiež sa pýtala, čo je to tá „Dukla 1944“ (na stene radnice je pamätná doska s takýmto nápisom). Odpovedal som, že to je na východnom Slovensku a trochu dosť o dejinách druhej svetovej vojny, ale my sme v 17. storočí, tak sa držme témy. Keď sme sa vracali k autu, tak ma baba upozornila, že radnica je v Starom meste a my parkujeme na Josefově. Ja na to, že to je zas iný príbeh. Rovnako ako hentá (ukázal som pred seba) stena židovského cintorína. Poviem vám, v Prahe je to ťažké. Kam sa pozriete, všade sú nejaké historické udalosti, ktoré sa prekrývajú v priestore a niekedy aj v čase.

A tak sme to na tej Bielej hore zas prehrali. A až do roku 1918 vládli v Čechách Habsburgovia. Pri tej príležitosti sme sa rozprávali aj trochu o tom, prečo si české stavy tak strašne chceli vládnuť samé, teda pod nimi voleným kráľom. A tiež prečo sa to asi tomu Habsburgovi nepáčilo. Hovorili sme aj o tom, ako to bolo v tom čase na Slovensku. Baba sa vyjadrila, že my sme to mali v škole jednoduchšie, pretože slovenské dejiny boli oproti českým jednotvárnejšie. Po Veľkej Morave Uhorsko a až do roku 1918 stále Uhorsko.

Dodatok pod čiarou: V záujme priblíženia zábavnej a atraktívnej stránky dejepisu bolo použitých mnoho zjednodušení. Cieľom bolo hlavne vzbudiť na úrovni predškolského a konca mladšieho školského veku záujem o učenie dejín. Historickú vernosť dodajú učebnice časom. Poviem vám, aj keď sme išli po stopách prehranej bitky a skončili pod šibenicou, zabávali sme sa dobre.

Kodaň – prechádzka po meste s fotografiami

Prechádzku po Kodani začnime neďaleko hlavnej vlakovej stanice. Len pár krokov za ňou (z pohľadu radničného námestia) som býval v jednom príjemnom hoteli. Aj na ten dôjde v niektorom z ďalších častí seriálu. Ale dnes sa prejdeme po Kodani.

IMG_4171.jpgZačnem fotografiou budovy jedného hotela, je tam aj pizzeria. Budova ma zaujala hlavne svojím tvarom pripomínajúcim lokomotívu. Ulica, ktorá vychádza z fotografie do prava je zaujímavá tým, že sa na nej nachádza mnoho obchodov a jeden Apple store. Aj som chcel ísť dovnútra, ale buď bolo neskoro, alebo som sa ponáhľal za manželkou do iného hotela.

IMG_4175.jpgAle obráťme pohľad na druhú stranu, kadiaľ viedli moje kroky ďalej. Smerom k Radničnému námestiu. Kým tam prídeme, dáme si malý exkurz do dánskej gastronómie. V jednom sprievodcovi som sa dočítal, že odkedy sa v Dánsku usídlili vyslanci talianskej, gréckej, španielskej a inej gastronómie, tak sa dánska gastronómia stala požívateľnou. Nuž, pravdu majú. Keď sa chcete v Kodani dobre najesť, odporúčam lazáne v pravej talianskej reštyke (tí Taliani, čo ma obsluhovali, pozerali na mňa skrz prsty, keď som si k nim dal pivo), alebo v gréckom rýchlom občerstvení s mňamkami na grile.

IMG_4178.jpgPrišli sme na Radničné námestie. Odtiaľ začína (alebo končí, podľa vášho vkusu) vraj najdlhšia pešia zóna v Európe. Rozhodne je dlhá až až. Na fotografii vidíte ústie do nej. Na pravej strane v dome, ktorý je hotelom, je BurgerKing a hneď vedľa KFC. McDonald je hneď po pravej strane na začiatku pešej zóny a potom ešte raz v jej strede. To spomínam pre prípad, že by ste potrebovali nejakú gastronomickú istotu v cudzom svete.

IMG_4177.jpg

IMG_4184.jpgJa som sa vydal okolo radnice, ulicou Vester Voldgade, ktorú vidíte na fotografii celkom vľavo. Nie je to ulica ktovie čím zaujímavá, vedie ale k Národnému múzeu. Musíte včas zahnúť do ulice NY Vestergade. Keby boli veci tak ako sa patrí, uvideli by ste na fotografii v pozadí najvyššiu vežu a dominantu Kodane, vežu paláca Christinaborg.

IMG_4187.jpgIMG_4188.jpg
Na nádvorí je samé bahno. Chvíľu mi to bolo divné, že uprostred Kodane to vyzerá ako u nás na dvore keď dobre zaprší, ale po chvíli prišla trénovať kráľovská jazdná polícia so záprahom. Na to celé sa pozerá (na fotke v pravo) Christian 9, vraj zákonitý otec Európy. Mal niekoľko potomkov a jedna dcéra bola anglickou kráľovnou, ďalšia predposlednou cisárovnou Ruska a syn gréckym kráľom. Keď sa zišli na tatkových narodkách, bol to taký európsky snem na najvyššej úrovni.

IMG_4189.jpg IMG_4209.jpgBudova Christianborgu je využívaná ako sídlo dánskeho parlamentu, najvyššieho súdu a keď treba reprezentovať, práve tu prijíma dánska kráľovná návštevy. Ako všade v Kodani aj pred parlamentom majú hlavné slovo bicykle. Keď som išiel okolo, práve parkovala svoj bicykel nejaká úradníčka v kostímčeku, zimník, lodičky. Pred budovou (z druhej strany) je pekne veľká križovatka, ktorá ilustruje ako vyzerá organizácia dopravy v Kodani. Zľava: odbočovací pruh pre bicykle, rovný pruh pre bicykle, odbočovanie pre autá, rovno pre autá a to celé v opačnom poradí v protismere. A aby to nebolo jednoduché, križujú to pruhy pre cyklistov z krížnej ulici. Poviem vám, v križovatke sa s autom zle odbočuje do ľava, ale v Kodani je to rovnako debilné aj do prava, pretože bicykle idúce rovno majú prednosť. Teda, ak ich nesejmete zrkadlom 😉

IMG_4212.jpgIMG_4206.jpgAle vráťme sa k prechádzke. Vedľa Christianborgu sa nachádza budova kráľovskej knižnice. Na fotke vľavo je jej stará budova a v pravo, pri pohľade z mostu cez prístav vidieť celkom vľavo čierny kúsok novej budovy. Vraj Čierna perla.

IMG_4233.jpg
Vedľa kráľovskej knižnice sa nachádza budova bývalej burzy. Na fotke vpravo vidieť detail veže. Je tvorená zapletenými dračími chvostami. Na dolnom konci budovy sa nachádza kaplnka, kde sa svadbila súčasná kráľovná.

Potom moje kroky viedli cez most Knippelsbro do prístavu Christianshavn. Chcel som si pozrieť dva kostoly.

IMG_4217.jpgIMG_4216.jpgPrvým bol Christiansjirken, kde sa sedí ako v divadelných lóžach. Pri vstupe ma zaujalo, že v dánskych kostoloch majú opäť záchody. Prečo opäť? Podrobnosti hľadajte v jednom z dielov seriálu, Ako básnici… Tá elegantná budova hneď vedľa kostola je budova ministerstva. Dánski architekti odviedli v skutku dokonalú prácu v snahe o citlivé zasadenie objektu do okolitej architektúry.

IMG_4222.jpgIMG_4231.jpgDruhým kostolom, bol kostol Spasiteľa (Vor Frelsers Kirke), ktorý je vraj jedným z najkrajších v Dánsku. Z vonka určite, dovnútra som sa nedostal, pretože ho masívne reštaurovali. Tak som sa pozrel smerom hore a vydal sa späť, na ľavú stranu kanála o po nábreží k Malej morskej víle.

Prehliadka nábrežia v ďalšom diele, po novom roku.

K článku patrí aj mapa, ktorá zobrazuje jednotlivé zastávky na putovaní Kodaňou, aj s fotografiami. A ešte viac fotografii nájdete v príslušnej sekcii Dánsko-Kodaň v mojej galérii.

Dánsko – cesta po ostrovoch Fyn a Sjealland

Ako som bol spomenul v predchádzajúcom diele seriálu, na diaľnici som sa už nevracal a zamieril na ostrov Fyn a po jeho južnom okraji krajnou ostrovného Dánska.

IMG_4103.jpg

IMG_4105.jpg

Prvou zastávkou bol prístav v meste Assens. Chcel som navštíviť nejaký skutočný prístav. Ani nie veľký, ale ani nie celkom malý. Taký obyčajný. A tento práve taký bol. Z veľkej časti je to kotvisko súkromných malých lodí. V čase, keď som tam bol,
bola väčšina na suchu, ale aj tak bolo prístavisko plné. V pozadí nakladali cukrovú repu. A nakladali a nakladali. Jazdil o tam jedno nákladné auto za druhým a pre tú loď to bolo ako zrnko piesku, či skôr kocka cukru.

IMG_4107.jpg IMG_4109.jpgPrístav stráži socha Petera Willenoea, obávaného námorníka z prelomu 18. a 19. storočia. Za chrbtom mu z jedného skladu urobili hotel. Nabudúce by som asi spal v tomto. Na brehu mora, prístavný ruch, pre suchozemca exotika.

V Assene som si chcel vymeniť Euro za lokálnu menu, ale banka otvárala až o 10:00. Celkovo mi mestečko pripadalo o 9:30 akoby bola rozprávka o Šípkovej Ruženke práve za polovicou. Tak som sadol do auta pokračoval, smer zámok Egeskov.

IMG_4127.jpgIMG_4121.jpgVodný hrad Egeskov bol hlavným cieľom môjho putovania ostrovom Fyn. Kvôli jeho návšteve som si vybral južnú trasu. A tiež som chcel vidieť ako vyzerá dánsky vidiek. Vidiek som videl, hrad nie. V novembri už majú po sezóne. Ani len do zámockého parku sa nedostanete.

IMG_4117.jpgIMG_4126.jpgTakže z vraj najkrajšieho vodného hradu v Európe vám môžem ponúknuť len schému zámockej záhrady, fotografiu návštevných hodín a jednu, či dve fotky spoza plota.

Chuť som si napravil horalkou a pohľadom na krajinu, cez ktorú som prechádzal. Dáni žijú všade. Nemajú klasické dediny. Tých je naozaj len pár. Medzi dedinami je po krajine roztrúsených mnoho usadlostí. Často sú postavené do tvaru U. Asi aby im do nich nefúkalo. Tiež som si všimol, že pri každej usadlosti majú karavan. Niekde aj dva. V krajine je len minimum veterných elektrární. Tak nejako som očakával, že ich uvidím viac a že stretnem aj nejaký ten veterný mlyn. Tesne pred odbočkou z cesty k zámku Egeskov som narazil na jeden jediný na celej južnej trase ostrovom Fyn.

IMG_4110.jpgNa fotkách je veterný mlyn v plnej paráde a v galérii nájdete aj pár detailov. V mlyne sa evidentne normálne býva, ale keďže Dáni nepoznajú ploty, môžete prísť až celkom k nemu. V sezóne sa dá pravdepodobne urobiť aj prehliadka vo vnútri.

Dáni rezignovali celkom na ploty a zatepľovanie. Nové stavby už väčšinou (ale nie vždy, tak 55% novostavieb) mali klasickú omietku, takže pod ňou sa môže všeličo ukrývať. Ale väčšina stavieb v Dánsku je z pohľadových tehál a tam by bolo zateplenie hneď vidieť. Teda tehly by nebolo vidieť.

IMG_4128.jpgIMG_4145.jpgPo sklamaní z nenávštevy zámku Egeskov Slot som sa vydal ďalej smerom na východ k mostu Great Belt Bridge, ktorý spája ostrov Fyn s ostrovom Sjealland. Prvá fotka je priamo spoza volantu. Jazdu po moste som si vychutnával. Zavesil som sa za kamión a osemdesiatkou som sa kochal. Je pravda, že mi pôžitok kazil silný bočný vietor a hlavne pocit, že všade na vôkol je hlboké more. Je to klasická diaľnica, takže klasické obmedzenie na 110 km/h. Uprostred je ostrov Sprogo. Odbočiť naň a kochať sa na ňom nedá. Je tam zákaz s nejakou supervýnimkou pre miestnych. Na ostrove má stanicu aj strážna služby mosta, takže som to bez tej výnimky netestoval. Vjazd na most zo strany ostrova Fyn je plynulý, len vás upozornia, že na druhej strane vás skásnu o 205 dánskych korún (za osobák do 6m dĺžky). Stránky mostu Great Belt obsahujú všetky ceny vrátane detailov o prevádzke mostu. Dá sa platiť kartou (aj hotovosťou, aj nejakým ich elektronickým predplateným systémom Bro-bizz), nechce to žiadnu formu autorizácie, teda ani PIN ani podpis. Aj keď bol pondelok okolo obeda, pri asi 8-9 termináloch bolo asi 5 áut, takže pohodička.

IMG_4131.jpgIMG_4136.jpgPo prejazde som zišiel z diaľnice do mesta Halsskov, aby som si ten most mohol vyfotiť aj z profilu. Keď už som bol v meste, fotil som si aj prístav (veľké lode) a aj novú dánsku architektúru. Dáni neriešia súkromie. Veľké presklené steny, videl som až do kuchyne.

V meste som si konečne vymenil nejaké to Euro za Dánske koruny. Mince celých korún sú v striebornej farbe a v strede majú dierku. Menil som to v Jyske Bank. Keď som vošiel dovnútra, zarazil som sa a normálne som sa opýtal, či som skutočne v banke. Na moju nemčinu promptne zareagovali, že yes. Moje prekvapenie spôsobilo zariadenie interiéru. Po ľavej ruke kaviarenské zákutie, po pravej pohodlné kreslo a polička s knihami, oproti 4 veľké okrúhle stoly, kde sedeli bankoví úradníci a každý mal po ľavej ruke volnú stoličku pre zákazníka. Kočka, čo mi menila peniaze pri pultíku, príjemne usmiata… nuž, banka podľa môjho gusta. Žiaden mramor, žiaden chróm, ale príjemná vôňa kávy a pohodlné kreslo.

IMG_4130.jpg Keď som sa pokochal mostom a pofotil aj okolie miesta, odkiaľ som ten most fotil (v galérii sú fotky chatkovej osady vrátane detailu zabezpečenia proti zlodejom v mimosezónnom období (gumicuk to istí)), vrátil som sa na diaľnicu smer Kodaň. Táto fotka diaľničného nájazdu je typická. Dlhý bočný nájazd (naozaj dlhý a rovný), špeciálna značka v tvare stužky bojovníkov proti AIDS, ktorá upozorňuje, že sa bude pripájať ďalší pruh. Po pripojení obligátne obmedzenie na 110 km/hodinu (vidieť v pozadí).

IMG_4153.jpgIMG_4156.jpgPo ceste do Kodane som si urobil ešte jednu zastávku. V meste Soro som sa prechádzal po dvore akadémie založenej v roku 1623. Hlavná budova je tá biela, nesmie chýbať akademický kostol skutočne veľkých rozmerov. Vedľa neho je pekne udržiavaný cintorín (fotky v galérii) s hrobmi významných profesorov. A ako je vidieť (fotky v galérii), nové pavilóny sa snažia architektonicky začleniť medzi historické budovy, ktoré sú väčšinou z prestavby po roku 1800.

Nabudúce Kodaň.

Fotografie z Dánska sú v galérii

Do svojej fotogalérie som nahral cca stovky fotografii z návštevy Dánska. Sú rozdelené do piatich galérii, podľa jednotlivých dní.

Prvá galéria obsahuje fotky z cesty cez Nemecko. V skutočnosti sú to fotky Álp, čo sú 50 km od Hamburgu. Že netušíte o čom točím? Tak si prečítajte predchádzajúci diel seriálu o Dánsku.

Druhá galéria obsahuje fotky z cesty po Dánskom ostrove Fyn, potom cez most a po diaľnici, s jednou odbočkou, smer Kodaň (prepáčte, ale nejako sem ten nominatív musím dostať).

Tretia galéria obsahuje fotografie z Kodane. Kodaň je na jeseň nádherná. Hlavne k tomu prispievajú všadeprítomné domy z pohľadových tehál a farebné fasády domov. Fotky idú za sebou tak, ako som kráčal Kodaňou. Od Radničného námestia, okolo Národného múzea, skrz parlament, popri budove burzy do starého prístavu, po nábreží k Malej morskej víle a späť skrz kráľovský palác k Mramorovému kostolu. Potom začal fujak, padali krúpy a celkovom som bol uchodený, tak som šiel oddychovať do hotela.

Štvrtá galéria obsahuje fotografie z výletu po okolí Kodane. Ráno som vyrazil po obchvate na sever do Helsingor, odtiaľ do Fredensborgu (ktorý som ani nechcel navštíviť, bude fany story), cez Frederiksborg a Roskilde naspäť do Kodane. Je tam aj niekoľko fotografovaných kópii informačných panelov, ktoré sú postavené okolo hradu Hamletovho hradu Elzinor (ktorý sa volá celkom inak). Je na nich pekný prierez históriu Dánska a kontextom Dánska vo svetových dejinách.

Piata galéria obsahuje hlavne hafo fotografii, ktoré som fotil z vrchu Radničnej veže. Celkové pohľady na všetky svetové strany na Kodaň a niekoľko detailov a veľkých priblížení pre mňa zaujímavých budov (vrátane dánskych panelákov, tunelomostu do Švédska a parku Tivoli). Na konci galérie je aj pár fotiek z vyhliadkovej plavby po Kodani.

Ak chcete fotografie komentovať, tak sa musíte v galérii zaregistrovať, alebo môžete písať do komentárov pod týmto článkom. Toto antispamové opatrenie ma dosť štve, ale inak to aktuálne neviem riešiť. Ak poznáte nejaké šikovné antispamové riešenie pre Coppermine fotogalériu, tak budem rád za každú dobrú radu.

Že vám tie fotky nič nehovoria? Hm, vyčkajte času ako hus klasu, v dohľadnej dobe sa tu objavia články, ktoré budú rozprávať o tom, čo je na tých fotografiách zobrazené. A verte, budú do konca roku, lebo , aj keď nie som poverčivý, staré sľuby sa do nového roku nemajú prenášať. Dám len tak na ochutnávku:

IMG_4099.jpgDruhý deň mojej cesty som sa zobudil ako kráľ. Veď som aj spal za kráľovské peniaze a hlavne v historicky prvom zájazdnom hostinci siete KRO. Nie je to sieť jednej firmy, je to značka kvality, značka príslušnosti ku kráľovskej sieti zájazdných hostincov po celom Dánsku. Prvá fotka je východ slnka nad nekonečnou ostrovnou krajinou rovinou Dánska. Dánsko je skutočne ohromne rovinaté. Najvyšší vrchol (Himmelbbjerg) má úctihodných 147 metrov nad morom a leží úplne na inom konci Dánska, ako som mal ja namierené.

IMG_4101.jpgDruhá fotka zobrazuje rituál ranného vztyčovania vlajky na moju počesť. Veď píšem, že som spal ako kráľ. Budova na fotke je Kryb-i-ly-kro. Hostinec v roku 1973 vyhorel, ale vraj ho obnovili do pôvodnej podoby. Tu sa odohrala pamätná udalosť, keď v roku 1737 tadiaľ na koni prechádzal kráľ Kristián VI. (dánsky králi boli buď Frederik, alebo Christián) a neďaleko zbadal niekoľko roľníkov, ktorých prekvapil dážď a pozval ich, aby sa s ním ukryli v krčme. Odvtedy sa volá “Úkryt v krčme”.

V ďalšom diele budú nasledovať fotky z cesty po ostrove Fyn. Už som sa nechcel vracať na diaľnicu, tak som prešiel na Fyn po starom moste. Predstavte si Starý most v Bratislave, tak taký je široký a aj tak vyzerá. Dlhé roky to bol jediný ostrov medzi kontinentálnym a ostrovným Dánskom.

Pokračovanie…

K celému cestopisu postupne vzniká aj mapa vďaka službe Moje mapy od Googlu.