Bazálne pravidlá prevencie otravy hovadinami na internete

Odkiaľ sa berie toľko hnoja na internete? Nuž každé čo má na oboch koncoch tráviacej rúry dieru si môže v medziach zákona písať čo len chce. Prítomnosť vyššej nervovej sústavy nie je podmienkou. To je demokracia a sloboda slova. Vďaka Bohu a Francúzom za ňu.

Ako ich poznať? Nuž prvé pravidlo, je pravidlo pozitívnej eliminácie – čítam len to, čo poznám. Ako hríbmi – zbieram,. len tie čo poznám. A na neznáme domény neleziem. A rovnako je to aj so zdieľamín. Zdieľam len z takých webov, čo poznám. A aj keď niečo zdieľa človek, čo si ho veľmi vážim, stále mám na pamäti, že aj on keď sa zamyslí, môže aj tak myslieť na svoj obed a nie na transendentáln e vesmírne dobro.

Druhým znakom je – hľadám “Kontakty”, “O nás” alebo ničo podobné. Keď nie sú – anonymi predsa hádžeme do koša.

A do tretice – pozriem na doménu. Spoločným znakom je týchto hnojníkov je “akčný” názov domény pre obsah, ktorý sa normálne vyskytuje na blogovacích serveroch ako osobné blogy. Myslia si, že keď tomu dajú názov “hlavné správy” alebo “info vojna” alebo čo ja viem čo všetko, tak si myslia, že to z ich správ urobí hlavné, alebo z ich drístov analytický web o informačnej vojne. Je pravda, že pre tento tretí bod treba mať už trochu vycibrený cit pre internetové prostredie.

A potom pomôže mať vedomosti o tom, že existujú treťosektorové projekty, ako napríklad taký konspiratori.sk.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Písomná reakcia negramotného ako nekonečný argumentačný faul

Za 14 rokov účasti v internetových diskusiách som zažil skutočne kompletnú plejádu argumentačných faulov. Akurát jeden mi chýbal do zbierky. Písomné reakcie negramotných.

Nie že reakcie takých čo nevedia chápať písaný text. Ale skutočne negramotných. Nie že reakcie takých, čo ani článok nečítali, ale urobil sa im názor. Ale oba tieto argumentačné fauly dohromady v jednej vete.

Názorná ukážka:

Ja: “Tento status má zelený podklad.”
On: “Nesmieš uverejňovať modré statusy.”

Priznám sa, že na niečo podobné naozaj nemám schopnosť zareagovať. Leda ak vetou “Negramotní ma nemôžu uraziť.”

Naskytá sa tu ešte možnosť použiť moje obligátne, ktoré používam v prípade totálneho odklonu od témy, teda v prípade, keď komentujúci buď nečítal a komentuje, alebo nechápe čo prečítal a komentuje. Vtedy reagujem slovami: “Áno, v Amerike bijú černochov, na slnku sú škvrny, tak sa teda vráťme k téme článku.”

Ale tu sme dohromady. Aj to nečítal a súčasne, to čo prečítal, nedokáže pochopiť.

Ešte mi napadá, že by mohlo ísť o úplne obyčajný zlý úmysel. Že komentujúci veľmi dobre vie, čo a prečo píše vzhľadom na svoje budúce kroky. Že ide o klasickú palebnú prípravu v zmysle pravidiel propagandy.

Som síce lekárnik – teda viem o vás svoje – ale aj optimista. Naozaj sa mi nechce veriť v zákernosť a zlé úmysly. Takže berte moje “Negramotní ma nemôžu uraziť.”, vlastne ako láskavosť optimistu vo mne.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Dopravné značky v rozpore so všeobecnou úpravou

Týmto pozdravujem partiu motorkárov a šoféra picupa, ktorí sa mi napchali pred auto, keď som bol v zúžení za modrou značkou a vynucovali si prednosť za zákazovou značkou kopajúc mi do auta.

Osobne nemám rád, keď sú značky nasilu v rozpore so všeobecnou úpravou. Teda v rozpore s pravidlom platným bez značiek.

Značky v rozpore s všeobecnou úpravou.

Značky v rozpore s všeobecnou úpravou.

Na príklad tu na fotke, v Turci umiestnili policajti párové značky o prednosti v jazde v zúženom úseku opačne, ako velí všeobecná úprava o tom, že prednosť dáva ten, na koho strane je prekáža.

Auto z druhej strany má modrý štvorec a svoju stranu rozkopanú. Autá z tejto strany majú zákazové šipky, ale ich strana je voľná.

Ak má byť za umiestnením úvaha, že posilníme “dávanie prednosti” na úkor posilnenia “práva prednosti”, tak v Turci sa sakrametsky pomýlili.

Samozrejme šoféri kašlú na značky a vrútia sa do zákazu bez dania prednosti autám z protismeru. Ako sa aj mne stalo pár minút pred odfotením tejto fotografie.

Podobne, keď sa v rozsiahlejšej križovatke umiestňujú značky Daj prednosť do “uličiek” po pravej ruke.  Napríklad v okolí Kalnej nad Hronom na jednej z k križovatiek k nim chábajú žlté kosoštvorce. tak som si tam raz dával s autobusom prednosť do aleluja. Ja jemu podľa značky a on mne podľa pravej ruky.

Zaujímal by ma váš názor, alebo aj názor napríklad takého Jozef Drahovsky na umiestňovanie značiek v rozpore s všeobecnou úpravou.

 

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Sú 3 knihy, ktoré som dostal a zmenili mi život

Dostal som za život kopu kníh. Sú tri, ktoré mi zásadne vstúpili do života.

Prvou v poradí bola kniha, ktorú som dostal za samé jednotky v prvej triede základnej školy. Mala vplyv ma mňa v dvoch rozmeroch. Jednak som bol za hviezdu, lebo som dostal knihu, niečo čo iní nedostali. A po druhé – bola to kniha o akvaristike s veľkými fotografiami. Od tej chvíle som po akvárku túžil. A už ho aj mám. Trvalo to len asi 30 rokov.

Druhou knihou, ktorá sa tesne predrala na prvé miesto môjho rebríčka, je dar od môjho birmovného. Tou knihou je zbierka krátkych postrehov Rady skušeného ďábla. Prečítajte si ju a pochopíte, prečo je na prvom mieste. Mám z nej úprimnú radosť. Akurát spôsobila, že už žiadna kniha nebude nad ňu.

No a tou treťou v historickom poradí a aj poradí dôležitosti pre mňa, je Veľká záhradkárska encyklopédia. Je skvelá, lebo je tam všetko, čo potrebujem vedieť o svojej záhrade a o rastlinách, ktoré tam rastú. Lebo keď niečo vlastníte, ste za to zodpovedný.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Čítam Havla

Bol som v nebezpečnom priestore – v knižnicii, ook. Moja osobná knihovníčka bola kdesi zalezená a dopadlo to  tak, ako vždy. Tentokrát tri úlovky. Všetko Havel. Nie o ňom, ale jeho texty.

Rozhovor teda správnejšie Diaľkový výsluch od Hvížďalu. Pobavilo ma, ako sa hneď na úvod snaží nájsť svoj postoj ku kapitalizmu a socializmu. Nezabúdať, že ten rozhovor vznikol v hlbokom socíku.

A čakajú ma Havlove eseje a iné texty z rokov 1970-1989. Na tie sa obzvlášť teším. naozaj som zvedaný, kto to vlastne bolo – Havel filozof.

Na zrní sa ale naozaj nechystám.

Zdieľajte obsah s priateľmi: