Ja len tak, v rámci nedávneho prevetrania sa, mi napadajú rôzne podivnosti inšpirované svetom tam za hranicami internetu.

Po „rokoch“ zas s papierovými SME v rukách a môj pocit je: Ty jo, to je rozlíšenie!

Hm, keď tak pozerám na svoju monitorovú nástenku, tak mi v tejto súvislosti napadá: Prečo sa stále weby robia len na výšku? Prečo nepočítajú aj s verziou v HD rozlíšení (a teda na šírku) a pre tak trochu prerastené 24“- 27“ displeje? Veď laptop 4:3 sa už ani nevyrába.

Ja viem, je to o penetrácii, o výskyte takých čitateľov. Ale keď je niekto ochotný v našich jazykových končinách robiť spešl verziu pre iPad či Kindle, tak prečo nie pre 29“ monitory v HD na šírku? Hm, možno je niečo z toho absurdné. Len tak napochytro neviem určiť čo.

Viete, čo je problém? Ľudia nie sú na internete. Hafo veľa ľudí nie je na internete. Hafo veľa ľudí sa začína vylučovať zo spoločnosti. A títo ľudia začínajú byť odkázaní. V 40-50 rokoch svojho života im ušiel vlak a už do neho nikdy nenaskočia. Nemajú nato. Naozaj a reálne na to nemajú. Pri perspektíve, že budú vylúčení ešte ďalších 20-30 rokov svojho života, začínam mať zmiešané pocity. A začínam vyplavovať nezanedbateľnú hladinu histamínu (byť alergický) v reakcii na slová: Podrobnosti na www.example.com.

Používajúc gTalk na Androide – SMS bola pekná historická epizóda. Chápte to v kontexte mobilného internetového paušálu, Androidu, že celá rodina frčíme na Google Apps a tak ďalej.  A podobne to onedlho vyhlásim o GSM verzus VoIP.  Operátori brzdia pätami ako by mali 4 nohy (FUP, kurva, FUP to nás spasí), ale už dnes sa im dá poľahky vysmiať.

Ja viem, ešte to nie je hlavný prúd, ale čo môžete odo mňa čakať, keď už  od roku 2002-3 čítam zajtrajšie noviny na svojom mobile.

Tento týždeň som si veru pekne počítal na mobile. Štyri knihy edície Zelená knižnica a k tomu nejaká tá fantastika. Samozrejme na svojom Androide. Tak ako som od roku 2002-03 zvyknutý. Veď normálka. Párkrát mi pri tom napadlo: Ako je možné, že sa za tých 8-9 rokov nič, ale naozaj nič nezmenilo?

Za celých tých 9 rokov ma nik neoslovil, že by mi tie knihy požičal prípadne predal.  Všelijakého debilného spamu, to hej, ale ponuka cielená na moje potreby žiadna. A to som na Twitteri od marca 2007 a na Facebooku od roku 2008. A tých dát čo som tam narval o sebe. A tuná na blogu od roku 2003 ani nehovoriac. A stále cielené oslovenie nikde. Dávam markeťákom tak rok až dva (teda ďalších 10), kým dostanem konečne poriadnu ponuku v duchu Minority reportu.

Ešte sa vrátim k tým internetovo vylúčeným ľuďom.  Neprázdny prienik s nimi má aj množina politicky zmätených. Ale strašne zmätených. Je to fakt: Namiešajte poriadny kus charizmy s kusom propagandy a je z vás Einstein s husami.  Teoreticky si o tom môžeme hovoriť, preklínať to, vymýšľať paverpointy ako z toho von, ale nevymyslíme ani trus.  S písaním takýchto úvah je to ako s tými spešl verziami novín pre rôzne zobrazovače. Až keď si to s tými  husami osobne vyskúšate, pochopíte, že charizma a propaganda…

A ešte Kriminoviny a Súdna sieň…Niektoré veci by mali byť zakázané na základe zákona o šírení nákazlivých chorôb.

No neuveriteľný svet je tam za týmito internetami. Ak by som do tohto celulózového výluhu ešte pridal ďalší odstavec, už by to bolo smutné viac a viac. Takže vyberiem ten sáčok. „Na zdravie!“ s šálkou reality zo sveta za hranicami virtuálna.

Share on Facebook

Tweet

Follow us