Včera som písal, že netreba písať každý deň. Mňa to ale baví, tak píšem aj dnes. Ak čosi napíšem aj zajtra, začne to vyzerať, že blogujem každý deň. Čo ale robím, keď nepíšem každý deň? Zvedaví ste? Prezradím vám to.
Čítam blogy, články, príspevky. Čítam a čítam a čítam. Je to príjemné. Oveľa príjemnejšie ako sledovať noviny a televíziu. Žiadne anonymné masakre tisícok a jednotlivcov zo štatistík. Sú to konkrétne príbehy. Keď budete čítať blogy dlhšie, pomaly spoznáte ich pisateľov.
Mnohí sa snažia uchovať svoju identitu v tajnosti. Čo je ale identita? Pre mňa sú to čriepky, ktoré som si poskladal z ich článkov. A majú smolu ak chceli alebo sú iní.
Nielenže ich čítam, ale si aj odkladám zaujímavosti. Každý deň prečítam veľa článkov, niektoré ma zaujmú, tak si ich odložím. Do nekomentovaných odkazov. Ak chcete vedieť čo ma v poslednom čase zaujalo, nahliadnite.
Mám takú túžbu ku každej téme čosi napísať. No niet času. Informácie vznikajú geometrickým radom a ja mám ten čas zle zorganizovaný. Tak si ich len odkladám. Na neskoršie. Poznám sa, neskoršie nebude, ale čo ak.
Neurobte rovnakú chybu ako ja, neodkladajte si obľúbené, nekomentované, záložky. Nemá to cenu. Treba prečítať hneď, napísať hneď, okomentovať hneď. Keď nepíšem, tak som na toto pozabudol a odkladám si.
Včera som písal, že mám rád obyčajných chybujúcich blogérov. Veľmi ma teší, že podobnú chybu z odkladaním robia aj iní napríklad jeden z mnohých a druhý z mnohých (nekomentované odkazy) a mnohí z mnohých. Občas si to tam prelistujem a zasa čítam a čítam a čítam. Toto si neodkladám, lebo si odložili oni a ja viem kam sa mám ísť pozrieť.
