Cyklistika na ťažko, to je životná filozofia

Milujem cykloturistiku s báglami. Málokedy sa tak otvorene vyjadrujem o svojich najvnútornejších postojoch na blogu, ale nedalo mi to. Cez víkend ma môjho otca koňov brat, to znamená, že je v podstate jedno kto, upozornil na svojho priateľa. Píše zo svojej cyklotúry po Európe na blog. Adresa blogu je www.banyasz.blog.sme.sk.

Priatelia, vydať sa na bicykli na ťažko, to je otázka životnej filozofie. Žiadne termíny, žiadne kompromisy. Len cesta pred vami a niekoľko krásnych ľudí okolo vás. Môj prvý takýto výlet bol ešte počas vysokej školy. Kolega zorganizoval trasu z Bratislavy, cez B. Bystricu, Spišskú Novú Ves, popod Vysoké Tatry, na Oravu a ďalej cez Vsetín do Prahy. Potreboval si odviesť svoj unikátny bicykel domov do Prahy a nechcel ho zveriť železnici ani ako spolubatožinu. (To sú tie správne myšlienky, ktoré dokážu z jednoduchej veci urobiť geniálny nápad.) Spali sme na dvoroch našich kolegov, na lúkach pod lesom, ale aj v búdke hlásateľov na Štrpskom Plese pri skokanských mostíkoch. To bola najlepšia perla a samozrejme si to aj okomentoval:

„Predstavte si ako sedíte pri telke, sledujete s deťmi skoky na lyžiach a zrazu ukážete na obrazovku: Aha tam sme spali za 20 Sk na noc uprostred Tatier.“

Večer sme si boli prať veci na plavárni… A takých zážitkov by bolo minimálne na niekoľko desiatok príspevkov. Ale ľahšie sa na to s tajomným úsmevom spomína, ako ďatluje do klávesnice. Možno raz…

Po tomto nádhernom zážitku som po niekoľký raz bol takto na ťažko s najprv budúcou a aj potom terajšou manželkou. Jedna akcia začínala prvou etapou v Podbrezovej skrz Čertovicu na Liptov. To bol zatiaľ jediný výlet, kde sme boli aj deťmi. Teda s dieťaťom, ktoré s nami ale bolo totálne inkognito. Aj to by vydalo na niekoľko príspevkov. Tie ale nebudú ;) Pred pár dňami som tade išiel autom. Z Liptova na Horehronie. No poviem vám, boli sme za mladi pekne blázniví. Ale vtedy to bolo fajn.

Niekoľko príspevkov som onehdá písal o našom dobytí Baltického mora. Jedno zo zdôvodnení bolo, že keď niekto dokáže prejsť skr kontinentálnu Čínu, tak neni toho … aby som sa ja nedostal až k moru. Juj krásne to bolo. Na naplánovanej trase boli isté len tri body. Začiatok, rezervný istiaci bod a cieľ pri Balte.

A teraz to bude o tej filozofii. Ráno vstanete, upracete veci do tašiek s použitím Zimurgiho zákona systémovej dynamiky, nasadnete na bicykel a šlipete. V rytme, v pohode, v kľude. Okolo obeda sa zastavíte pod košatým stromom na obed, večer sa poriadne rozhliadnete a na najbližšej lúke sa voľne zložíte k odpočinku. Tu, alebo tam? Tam, kde sa vám to zdá najšikovnejšie.

Keď tu tak sedím a obzriem sa na to čo som robil dnes a čo budem robiť zajtra, napadá mi reakcia Malého princa na úžasný objav tabletky proti pocitu smädu. Veď isto viete čo povedal… Že on by si v tom ušetrenom čase zašiel pokojnou kľudnou chôdzou k studničke, kde by dlho pil vodu, ktorá sa zrodila z jeho túžby. Jaj to som priplietol z inej časti, ale takto sa mi to pozdáva. Všetci makáme ako šrouby v práci, aby sme sa v tom ušetrenom čase a s tých ušetrených peňazí mohli splniť svoje sny.

Málo kedy sa tak otvorene vyjadrujem na blogu, ale cez víkend mi iný otca koňa brat povedal jednoznačne a ultimatívne, že sa mi môj sen už asi veľmi ťažko splní. O tom sne vám toho veľa hovoriť nebudem, veď kto chce nech si ho vymyslí na základe už spomenutého.

Viete, čo, idem si prečítať najleší cestopis, aký som kedy čítal:

KALiMERA, Šlapeme do Číny
„Rozhodli jsme se, že práce bude i za nějaký ten rok a že naše firma přežije i bez nás. Vypnuli jsme tedy naše zvesela poblikávající monitory, kupu papírů, které se nám na stole nekontrolovatelně množily, jsme smetli do koše, zastrčili židli pod stůl a šli dát výpověď. Jedeme do Číny a zpět. Na kole.“