Dôverujem, ale neverím

Pamätám si ako dnes. Regan s Gorbačovom podpísali nejakú prelomovú zmluvu, vymieňajú si zmluvy, potom perá a Gorbačom nahliadne do dosiek, ktoré mu Regan podal zo slovami:

Dôveruj, ale preveruj.

Spomenul som si na to, keď som preskakoval v poradí 123. článok o NBUSR. Hovorím si, kde sa berie toľká dôvera v skupinku mladíkov, že všetko je tak, ako sa píše na ich stránkach:

Vratme sa vsak k piatkovemu odpojeniu uradu od internetu. Odpojenie spocivalo v tom, ze sa v slovenskom peeringovom centre (dalej SIX – www.six.sk) na zariadeni firmy NetLab presmerovali adresy vyhradene pre NBU do stratena. To znamena, ze vsetky datove toky ktore smerovali do NBU boli v SIXe automaticky zahadzovane. Ako sme to urobili? Velmi jednoducho, pani z NetLabu neracili od kompromitacii zariadeni v NBU na ktorych mali rovnake uzivatelske mena a hesla tieto mena a hesla zmenit. Co je uz absolutny vrchol ignorantstva, ved museli pocitat s tym ze uz vobec nie je bezpecne pouzivat tie iste mena a hesla, ake mali na kompromitovanych zariadeniach. Neboli ochotni, alebo schopni zmenit hesla a obmedzit vzdialene pristupy ani po takmer 3 mesiacoch. Zdroj: www.hysteria.sk

Malá odbočka: Predpokladám, že tento text tam dlho nevydrží, blog si píšem okrem iných dôvodov ako moju externú pamäť pre zapamätania hodné udalosti a pre poučenie budúcich generácii.

Ale späť k tej dôvere. Prečo sa neprejavila slepá viera v nedobytnosť NBÚ? Keď sa na to pozriem skrz dostupné informácie, je to len tvrdenie proti tvrdeniu.

Máte pocit, že som na strane NBÚ? A odkiaľ ste to zobrali? Z titulku? Z kontextu? A poznáte ma tak dobre aby ste dôverovali tomu čo píšem?

Dôvera, je vraj postavená na historickej skúsenosti. Je to predpoklad, že ak doteraz bola guľa čierna, že zajtra z nej nebude biela kocka, ale pravdepodobne zas a znova čierna guľa. Historická skúsenosť hovorila ešte donedávna, že otec je síce neistý, ale matka je na betón. Od istého času sa o tejto historickej skúsenosti dá povedať skôr to, že otec je neznámy a matka neistá. Takže moment, kedy sa na vec pozrieme ovplyvňuje mieru dôvery? Mačence by sa potešili ;)

Pravdu by som skôr hľadal v teórii pravdepodobnosti. Veď poznáte tú obligátnu otázku: Aká je pravdepodobnosť, že na šesťstennej kocke padne po troch jednotkách opäť jednotka? Väčšina zaváha a musí sa prinútiť myslieť matematicky, aby sa dopracovala k pravdivejšej odpovedi, že je to furt a stále 1/6.

Kde sa v ľuďoch berie dôvera, že sa niekto bude správať predpovedateľne? A prečo ste čakali pointu?

Zdieľať?