Ďakujem, ďakujem, som zvyknutý

Sú dni, keď je málo-čo dodať.  Napríklad dnes je čo dodať práve len to skoro málo-čo.

43.

Leda, že je to pekné prvočíslo.

Takže ako obvykle.

Aké to bolo? Bolo to super. A už ma aj odviezla. A pripomenula mi, aké som bol aj ja vodičské nemehlo. Ako každý, kto robí niečo prvýkrát. To nie je vôbec zlé. Najdôležitejšie je pri tom neostať.

A dnes? Niekoľko sto tisíc kilometrov. Je to už na mne poznať, som trošku obohraný, ako dlhohrajúca platňa niekde uprostred svojej životnosti. Ešte niečo vydrží, ale od toľkej lásky k tomu, čo je v nej a na nej, je už trochu ošúchaná. Tak ako ja. Ale je super, že im to stále za to stojí, púšťať si ju, aj keď to občas šuchce, škrípe a praská.

Včera som pozeral posledný diel básnickej tentonoc, pentalógie či koľko to ho je. Ten s veverkou zrzečkou. Proste 40+ ako vyšitý.

Spomienky a nádeje. Veď hovorím, ako obvykle a že som zvyknutý. Keď je to 43, je to už vlastne rutina. Tak sa aspoň kochám tými okolo, aké to je žiť prvýkrát.

Share Button