Práve mi zasvietilo do kancelárie decembrové slnko. Mám rád toto mrazivé úsmevné ráno.Viete, je to presne tá atmosféra, ako keď si začiatkom augusta privstanete a tak o 5:20 hľadíte na východ slnka nad horami cítite ešte trochu chladu v predzvesti spaľujúcej celodennej horúčavy.
Stojím za oknom, hrnček kávy v ruke, tak sladkej, že by sa sa sirupus simplex červenal závisťou, je mi krásne teplúčko a neviem sa vynadívať. Predstavujem si čo sa deje na iných mne známych miestach práve v tejto chvíli. Ako chlapík nastupuje do električky, ako si pani kupuje koblíšky, ako na križovatke stoja na červenú dvaja manažéri, jeden uvažuje o tom či to ešte stihne, druhý o tom či jeho sekretárka stihla tú včerajšiu večeru s jej nastávajúcim.
Dánky východ slnka
A či bude naozaj jej nastávajúcim. predstavujem si, ako sa kmotor nahýňa nad postieľku svojich párdňových dvojičiek.
Tak si tu stojím s tým hrnčekom a pri pohľade naň si spomínam na svoj kongeniálny výlet do Kodane. Hm, asi by sme mali cez víkend niekam zájsť. Stačí len do mesta.
A viete čo je najkrajšie na decembrovom slnku? Že nemusíte vstávať o 5:20 aby ste si tú krásu užili.
chcel som komentovat, ale nakoniec z toho vznikol clanok u mna:)
východ slnka