Do môjho denníka kapitalistu

Vždy ma poteší, keď sa konkurencia inšpiruje natoľko, že kopíruje. Človek aspoň vie, že je (teda bol) o nejaký ten krok vpredu. Alebo o 7. Rokov. Ale to je z iného príbehu, tak nebudem uhýbať od príbehu aktuálnej inšpirácie, nech nemáte pocit, že riešim rovnice.

Opäť sa bavím na tom, ako kopírujú to Čo, tušiac pramálo o nejakom Prečo. Hm, to je život, to sú skúsenosti. Ako obvykle aj o tomto Prečo som už písal. Aj o tých rovniciach. Ako obvykle stačí hľadať na mojich blogoch. Alebo napísať mi. To je istejšie.

Akokoľvek, konkurencia je hnacím motorom. (Pre znalých: To musí byť zúfalý paradox, že?) Bez ostatných udalostí by som sa asi tak skoro nedostal k ďalšiemu rozvoju. No dobre, tak sa teda kvôli vám pripriem, aby bolo čo zas kopírovať.

Chvíľu som sa aj tešil, ako som bez šéfa. Aspoň ma nikto nesekíruje s osekávaním prémií a vysedávaním na mítingoch. A hľa, začala mi šéfovať konkurencia. Bodaj ich. Králici od Pokustóna hovorili, že práca šľachtí. Tak dám tomu Mendelovi zas šancu. Hrachu sa povaľuje kade-tade habadej.

Pod čiarou: Pri použití literárnej skraty sa preskakovaním ľahko dopracujete k bludom. Majú to k sebe len naskok. Ja radšej používam to riešenie rovníc. Preskakovaním v zápise občas vynechám zaujímavú fintu, hrozí aj strata poslucháčovej nite o následkoch zrážky s prizmou ani nehovoriac.  Ale na správnosť výsledku to nemá vplyv. Ani na funkciu. Nie len rostlináře.

Zdieľať?

1 komentár pri “Do môjho denníka kapitalistu

Komentáre sú uzavreté.