Chlapík sa ponosuje sa na veci okolo výluky vlaku, ktorých fungovanie nestojí ani korunu.
Po približujúcom sa tajomnom hrmotaní rovno do davu ľudí vybehli autobusy. Keď sa otvorili dvere, vyrútil sa vodič, usmial sa privítal nás “Dobrý d…”.
Nie.
Povedal “Netlačte sa sem, do p…!” A keď sme sa dlho dedinami viezli a konečne dorazili, vlak stál ďalších 15 minút.
Zdroj: Takéto ráno by vás presvedčilo, že vlak nie je pre slušných ľudí.
Tak sa trochu profesionálne pozrime na ten manažérsky socializmus.
Pozdrav a úsmev nestojí ani korunu.
Permanentná prítomnosť sprievodcu nestojí ani korunu. Jeho 50 krokov do výpravnej kancelárie pre čerstvé informácie každých 5-10 minút nestojí ani korunu.
Čisté oblečenie nestojí ani korunu.
Jedna SMS navyše s dodtakovými informáciami nestojí ani korunu.
Áno, pripojenie nákladného prívesu za autobus kvôli udržaniu prepravy bicyklov by mohol stáť pár korún. Alebo aj nie.
Pravidelná informovanosť o situácii na trati, hlavne keď vlak „stojí v poli“ nestojí ani korunu.
Viete priatelia, ako interný audítor pravidelne chodievam na návštevy lekárni. Nemám rád mysterishoping. Radšej sa prejdem s vedúcim lekárne po oficíne z pohľadu pacienta a „držiac sa okolo pliec“ si priateľsky hovoríme, čo mu tak asi vadí. Tomu pacientovi a po chvíľu aj tomu šéfovi. To viete, mám manažérske skúsenosti.
Pod čiarou: Nie, nedržíme sa okolo pliec, je to len také virtuálne objatie. Koniec-koncov, s kolegyňami by to mohol byť trochu rizikové 😉 Ale presne to vyjadruje ten priateľský až žoviálny tón, ktorý takáto prechádzka má. Radšej otváram oči ako karhám.
