Knižka je tak akurát veľká, aby ste ju prečítali namiesto inej činnosti, ktorú treba oveľa oveľa nástojčivejšie dokončiť. Dokonca je tak útla, že museli zvoliť väčšiu gramáž papiera. A to je otravné.
Nebudem to ďalej komentovať len dodám, že nech si o sebe myslíte, že ste akokoľvek dokonalý štrukturovaný prokrastinátor, zlatá medaila sa udeľuje, až keď dokážete primäť daňového úradníka, aby to za vás konečne vyriešil.
Grand slam prokrastinácie: Vzdali to exekútor, daňový úradník, SMRŤ.
Ako som na tom ja? „My nemůžeme ani naznačovat.“, povedal SMRŤ.
Pod čiarou: Tá kniha sa zhmotnila v bode môjho časopriestorového kontinua tak dokonale, že teória o existencii náhody sa nemusí ani unúvať so svojím vznikom. Týmto pozdravujem Žofiu, môjho anjela strážneho.
