Veľmi príjemné čítanie. Konečne som sa dostal ku knižke, ktorá rieši súčasnú fyziku, súčasnú kozmológiu a súčasné teórie.
Populárně-naučná publikace, určená poučenější čtenářské veřejnosti, rekapituluje vývoj teorie strun a zasazuje ji do širšího kontextu vývoje fyziky za posledních tři sta let.
Poviem vám, je málo toho, čo ma skutočne udivuje, čoho vyriešenia by som sa chcel dožiť. Jednou z týchto vecí je práve potvrdenie zjednocujúcej teórie všetkého. V tejto knihe dávajú veľké nádeje teórii strún. Tak, tak, superstruna v desiatich rozmeroch, ktorej tých sedem skolabovalo, to sme my a náš trojrozmerný priestor. V jej rovniciach je vraj všetko. Konečne aj vrátane gravitácie.
Pri čítaní som si mnohokrát spomenul na nášho fúzatého triedneho, ktorý nám rozprával o vesmíre v hodinkách. O tom, ako sme výsledkom štatistickej chyby v rovnováhe hmoty a antihmoty. Možno aj preto mám rád časticové a kozmologické teórie. Sú spojené so skvelými ľuďmi a skvelými chvíľami.
Je veľmi zaujímavé, že zatiaľ tie teórie stále potvrdzujú, že je tam niekde miesto pre všeobecného hýbateľa.
Kniha vyšla v edícii Aliter vydavateľstva Argo. Táto edícia, to je zdá sa jedna suprová mňamka za druhou. Idem po nej ako vyhladovaný vlk – s pokorne stiahnutým chvostom a poslintanou hubou túžiac po poznaní.
Mne tu lezi docitane Michio Kaku: Hyperprostor, uz to bude hadam rok a stale sa nemozem dostat k tomu, aby som popisal. Blogkrastinacia v cistej podobe? 🙂 Inac pisal o tom Kolar:
http://kolar.blog.respekt.cz/c/59018/Hyperprostor-struny-a-cervi-diry-ve-fyzikalni-sci-fi.html