Domáca prezentácia fotiek na stene – sme chudáci bez ponuky

Ako ten v rodine, čo sa vyzná v tých oných technológiách som dostal zásadnú otázku: Aký fotorámček?

Tak som sa rozhliadol a výsledkom bola krátka rada:

  1. Rozhodne širokoúhly, teda s pomerom stranán 16:9. Nie 4:3. Fotí sa väčšinou do širších formátov. Fotky tak aj lepšie vyzerajú. Zlatý rez je širokoúhly.
  2. Minimálne v rozlíšení 1366 x 768 nech to nie je kockované ako DOS. Videl som aj rámčeky v rozlíšení 800×600 – určite nebrať.
  3. Čím väčšie tým lepšie – rámček stojí niekde v obývačkovej stene a ty sedíš na druhom konci miestnosti, tak nech to nie je obrášťok ako z peňaženčičky. Takže minimálne 13 palcov ak nie aj viac. Ideálne 80 canty šrégom.

Hm, a potom som si to po sebe prečítal. Ešte raz sa pozrel na ponuku na trhu. A zistil som, že niečo zásadné nie je v poriadku. Fotorámček rozmerov 15 palcov je dvakrát taký drahý ako 19 palcový monitor s dvakrát lepším rozlíšením a 10x lepšou kvalitou obrazu.

Aký “fotorámček” by som si teda predstavoval?

Nuž, frčal by na stene, mal by rozmer minimálne 21 palcov, rozlíšenie okolo 5-8 Mpx. A hlavne ten SW! Práca na pozadí to je základ už niekoľko desaťročí. 

Automatické režimy zmeny intenzity v závislosti od okolitého prostredia (svetlo a hluk). Rôzne režimy pre “náhodný” výber fotografii, pričom by dokázal rozoznať aspoň niekoľko základných žánrov (krajinka, architektúra, osoby) a dokázal ich “zmysluplne” striedať. Proste umelá inteligencia dramaturga fotografickej výstavy.

Napájanie? No samozrejme bezdrôtové. Automatické sosanie nových fotiek s blízkeho domáceho dátového úložiska či s cloudu napojením na domácu WIFI sieť.

Keď už to má tie senzory, mohlo by to vedieť aj varovať. Možno by to mohlo vedieť aj prezentovať úlohy a najbližšie povinnosti.  Že by to mohlo fungovať ako videotelefón ani nehovorím.  Samozrejme kompletne s hlasovým ovládaním. Ide predsa o domácu elektroniku. To nejaké pokrikovanie po veciach nikomu nevadí.

Hm, a tak nevinne to začalo – že fotorámček ako darček.

Preto ja mám uprostred obývacieho priestoru superkompjúter s dátovým úložiskom, s dvomi monitormi, na ktorých beží ako podklad pracovnej plochy výber z rodinných fotiek. Na jednom monitore sa pracuje a ten druhý slúži ako nástenka. A keď je nástenka prázdna, tak je to vlastne taký fotorámček a má 24 palcov.

No kto z vás to má? . No nikto, lebo to nie je prezentácia fotiek, ale PC. Občas je dobré sa pozrieť na veci aj z inej strany. Napríklad ja zásadne nakupujem PC monitory na eshopoch v sekcii TV.

Zdieľajte obsah s priateľmi: