Východ slnka

Napísané 21.8.2006, kedy som si myslel to:

Prší. Hm, aj také sa občas stane pri mori. Hrací Matúško premenil plišákov na lietajúce potvori, Martinka číta na Džejmsovi nejakú mayovku. Keď sme včera vyberali čo by si z knihovničky na SD karte mohla prečítať, uvažovali sme aj nad nejakou sci-fi. No poznamenal som, že to v podstate nemá cenu, pretože aktuálne žijeme jednu z mnohých scifi.

Inak pri mori nič nového. Voda mokrá, je tu hovadsky horúco, v novinách písali, že dnes malo byť 35-38 a na juhu aj 40. Teplota vody 28. Ale teraz večer sa to pokazilo. Našťastie.

Dosť som rozladený z miestnej cenovej úrovne. S ohľadom na to, že levi sú na tom oproti euru len o 1,95 horšie, poburuje ma miestny zvyk počítať v celých levoch. Predvčerom sme sa boli prejsť v rezervácii UNESCo na poloostrove Nesebar. Po ceste v Novom Nesebare je spústu stánkov s ovocím, jedlom a tak. Keď som tam zahliadol hrozno za 2,5 levov úplne sa mi znechutili tí vydridusi v našom hoteli. Tuno je hrozno za 5 levov a na pláži chcela baba 8. Nuž podal som jej 6 a musela byť spokojná. K cenám len toľko, že slnečník je na pláži za 6, lehátko tiež za 6, praclík za 2, veľký pečený zemiak plnený všeličím za 5, pizza pri našom hotely za 5,8, zmrzka pre celú rodinu za 7 levou. Tá nechutný snaha odrbať hostí do maxima je mi z duše protivná. V jednej reštike som dokonac videl stejk za 18 levou, čo v našej hotelovej je priemerná útrata za náš rodinný obed. Ako obvykle, cena je len číslo nemajúce nič spoločné s cenou surovín, či obtiažnosťou zabezpečenia tovaru, ale odráža mieru drzosti predávajúceho.

V Nesebare klasika, turistické miesto, ktorého hlavnej triede je dobré sa vyhnúť a poprechádzať sa skôr v bočných uličkách. Hafo stánkov, na hlavnej triede obligátne turistické podivnosti, kresby, no občas sa našla aj bulharská keramika. V uličkách sa nemusíte obávať, že zablúdite. Je to malý poloostrov a z každej strany je more. Veru z každej, so zvyškom Bulharska je spojený len úzkou šijou, tak akurát širokou.

Boli aj vlny, cca 45-52 cm vysoké. Veľmi príjemné spestrenie. Dokonca zmenili aj vlajku. V tejto sezóne je poradie: zelená, žltá, červená. Z detstva si pamätám na inú postupnosť: biela, červená, čierna. Matná spomienka mi hovorí, že na červenú deti len pár metrov od brehu a žiadne nafukovačky. Pri včerajšej žltej si postarší plavčík, pamätajúci si zlaté časi Todora Živkova, do píšťalky ani nefúkol. V jeden deň sa bol pri mne pristavil, že ako sa mám. Akurát som si čítal knihu na starom Džejmsovi, tak to skúsil anglicky. Zdá sa mi divné, keď sa máme mi slovania dorozumievať anglicky, tak odpovedám že dobre. A hneď sa chytil a celkom sme si po rusky pokecali. Že odkiaľ, že ako, že čo to mám, či telefón, či hračku. Ja že hračku. Na podrobnejšie vysvetľovanie by bola predsa len moja ruština asi nedostatočná. Nuž tak.

Ráno sme boli pozrieť východ slnka, čosi málo som nafotil. Som zvedavý, ako to bude vyzerať na poriadnom monitore.

Ale čo, je dovolenka, tak už stačí ďatlovania.

Napísané na PDA Compaq iPAQ a klávesnici Stowaway portable keyboard 21.8.2006

Súvisiace:

Druhý zápisok z dovolenky – práve ste dočítali

Tretí zápisok z dovolenky

Štvrtý zápisok z dovolenky

Share on Facebook

Tweet

Follow us