Existencionálne otázky

Sedím s laptopom na kolenách na sedadle spolujazdca, auto odparkované na jednej z mnohých benzíniek v jednom väčšom meste. Ozaj, prečo sa to stále volá benzínka, keď tu predávajú aj nafru. Možno onedlho budú benzínový motor raritou. Potom budeme čerpať naftu na naftinke?

Teda, laptop na kolenách, MDA compact v nabíjačke a surfujem si cez GPRS. Celkom to ide. Pozerám, na ceste sa pravidelne vytvorí rad áut. Čakajú na semaforoch na červenú. Šoféri sa zmudene obzerajú, niektorí sa špárajú v nose. Ešte že máme ti mikroorganizmy. Viete si predstaviť tú kopu šušňov pri každej križovatke?

Doobeda som išiel ta, teraz sa skoro po rovnakej ceste vraciam. Malý princ to považuje za čudné. Ľudia sú naozaj čudný. Jedny idú tam, iní zas päť. No nebolo by nám lepšie, keby sme ostali tam kde sme?

Hrá mi tu CD-MP3. V náhodnom poradí. Teda tak sa to volá, ale s náhodnosťou má dosť problémy často sa stane, že sa usadí v nejakom adresári a nie a nie náhodne preskočiť na náhodne inú pesničku z náhodne iného adresára. Pomohol som mu ručne.

Čo by som ešte. Aha, už viem. Počasie. Je pekne, svieti slnko. Milujem toto obdobie v roku. Celé auto mi vonia jablkami a hroznom, čo veziem domov. Nado mnou gýčovito modrá obloha. Pre dospelých: na teplomery je 19 stupňov a máme tlakový výš.

Len toľko som vám chcel povedať, takto v piatok okolo obeda, keď som si surfoval uprostred ľudí a tak sám.

Zdieľajte obsah s priateľmi: