Jeden z prejavov života jedinca je, že zanecháva otlačok svojej existencie v priestore v ktorom žije. Ľudia si pamätajú ako vyzeral, ako rozprával, čo za bludy tvrdil a tak podobne.  Sociálne siete, teda tá jedna, ktorá v našom priestore reálne existuje, je skutočný ekosystém vytvárajúci podmienky na život vo virtuálnom priestore.

Tak, tézy by sme mali, ale čo s tým? Na problém narazil Facebook a jeho pravdepodobne výsledkom snahy o riešenie sú nové podmienky používania. Tieto pravidlá obsahujú právo Facebooku na večné veky nakladať s obsahom vloženým užívateľmi do svojho profilu. V diskusii k článku Že má niekto u seba kópiu mojich dát neznamená, že mu patria, v ktorom som sa hlavne obul do absurdného zdôvodnenia zo strany Cukrouška (Zuckerberga) ma k čomusi inšpiroval Bystro.

Vychádzajme z toho, že to, čo vložíme do svojho profilu nie je autorské dielo.

Zmazanie profilu na Facebooku je z pohľadu života virtuálnej existencie až za hranicou prirovnania k virtuálnej smrti. Opustenie, neaktualizácia, to je moja definícia virtuálnej smrti.  Spomeňte si na to, ako boli zakonzervované virtuálne prejavy života Jara Filipa.  Isto si spomeniete na Ostraváka, teda skôr na pocity, ktoré ste mali, ak ste boli jeho dennodenný čitateľ, keď skončilo pravidelné blogovanie.  Blogéri zas majú isto v pamäti pocity pri niekoľkokrát ohlásených ukončeniach u Pixyho alebo Arthura.  Prejavy ľudí v ich okolí boli, ako pri umieraní. Smútok, nostalgia, už to nebude ono, ešte nám toho veľa dlžíš… Už to, že prestali aktualizovať bolo konečným a definitívnym.

Ale ako je to s tým zmazaním? Nuž, predstavte si niekoho blízkeho. Skutočne blízkeho, s kým ste prežili niekoľko rokov až desaťročí. Došlo jeho smrťou k vymazaniu všetkých vašich spomienok na jeho existenciu? Nie! Pamätáme si v srdci čo hovoril, aký bol… Predstavujeme si čo by bol býval povedal.  Vymažú sa všetky prejavy dotyčného z života jeho smrťou?

Bystro hovorí:

Podla starych podmienok, ak si vymazem ucet, znamenalo by to, ze sa musia vymazat aj vsetky komentare, ktore som urobil u priatelov. Tzn, ze tie komentare by uplne stratili zmysel. Obsah by stratil kontinuitu. Co v pripade, ze dam sharovat fotku priatela (uz to je podla mna porusenie autorskeho prava mojho priatela, ale dobre…) a iny moj priatel fotku okomentuje. Zmazanim mojho uctu, sa vymazu aj jeho komentare – jeho autorske dielo? Atd. atd. vznika tam mnozstvo konfliktnych situacii, ktore sa nedaju asi riesit inak, iba takymito podmienkami pouzivania.
Inak toto zatial vo svete nema obdoby, nikdy nic take ako socialna siet este neexistovala v takej podobe, takze je prirodzene, ze sa vedie okolo toho diskusia, ze FB hlada vhodny model, ze uzivatelia nadavaju atd.

Vymazať?

Priatelia, žijeme revolúciu o ktorej sa v 80 rokoch písalo ako o ďalekom sci-fi. Zatiaľ sú sociálne siete na úrovni života v prostredí senného nálevu. Facebook je jedna taká päťlitrová uhorková fľaša plná nálevníkov, baktérii a jednobunkových organizmov. Tie plávajú medzi zhlukmi aminokyselín, ktoré sa ešte nerozhodli, či sa vyvinú v niečo ďalšie.  Už aby sa tieto fľaše povylievali do jedného veľkého distribuovaného prostredia internetu. Väčšina profilov ustrnie na úrovni virtuálneho planktónu, ale ontogenézu nezastavíš.

Z predchádzajúcich úvah:

O webových bezdomovcoch, nájomných bytoch a vlastnom internetovom bývaní

Share on Facebook

Tweet

Follow us