Farmakokinetika nad pisoárom

Bol som býval bol dostal tip na články na blogu. Pisateľ len lakonicky poznamenal:

Námety na články:

  • Ako fungujú lieky? Pre laikov…
  • Farmakokinetika
  • Farmakodynamika
  • Ako platia rôzne poisťovne…

No dobre, tak to skúsime teda s tým druhým v poradí. Veľmi lopatisticky a teda s veľkou mierou abstrakcie sa tento pojem vysvetľuje nasledovne:

Farmakokinetika
Popisuje to čo organizmus urobí s liekom. Tak sa na to mrknime.

Ono sa to nezdá, ale lieky s pohľadu organizmu nepožívajú ktovieaké výsadné postavenie. Do žalúdka niečo spadlo, tak to treba rozložiť, spojiť s niečím rozumným a potom vyexportovať s organizmu čo najskôr a s čo možno najmenším trápením. Nuž takto by sa dala popísať klasická cesta xenobiotika (cudzorodej zlúčeniny) organizmom. Aj lieky sú xenobiotiká, aj známe E-čka sú xenobiotiká, aj chemikálie vo vode sú xenobiotiká a keď to vezmeme do dôsledkov, aj nedávno spomínané odvary a výluhy sú zložené z xenobiotík. Alebo sa niekto odváži povedať, že alicín z cesnaku je typická telu vlastná látka? Vidíte, je toho veľa, čo musí vedieť organizmus likvidovať. Preto sa postupne vyvinuli univerzálne eliminačné nástroje. (Klasická evolúcia. Kto nemal, nevedel sa zbaviť cudzích látok a umrel bez detí.)

Veľkú úlohu v eliminácii hrá takzvaný cytochróm P450. (Vedecká odbočka, preskočte: Svoje pomenovanie dostal podľa toho, že vo svojej redukovanej forme (železnatej) viaže na seba oxyd uhoľnatý a tvorí komplex maximálne absorbujúci svetlo vlnovej dĺžky 450 nm.) Je to v podstate klasický enzým, ak vám to pomôže s jeho zaradením. Univerzálny rozkladač skoro čohokoľvek, čo sa dostane do pečene. Napríklad aj alkoholu. Niektoré látky ho dokonca vedia indukovať (vybičovať) k vyššej aktivite. V prípade niektorých stačí aj opakované podávanie, aby sa aktivizoval. Presne podľa hesla trénovaných alkoholikov: Čo nás nezabije to nám posilní cytochróm P450.

Tak xenobiotikum by sme mali rozložené na neškodné kusy a teraz hupkom s ním preč z organizmu. Najšikovnejšia cesta je obličkami, ale tade sa dostanú len vo vode rozpustné molekuly. A čo keď je naše liečivo nerozpustné a čo keď aj po rozpade vznikli nerozpustné kusy. Nuž, príroda a lekárnik si vedia vždy rady. Tentokrát necháme lekárnika na pokoji popíjať a pozrieme sa na to, ako to rieši príroda, čiže náš organizmus. No jednoducho. Na to máme jednu šikovnú fintu. Na tie odrobinky si naviažeme niektorú z 2.-3. univerzálnych molekúl. Bez ohľadu na to ako sa správali pôvodcovia, po naviazaní naša univerzálna molekula prinesie do manželstva rozpustnosť vo vode a už to frčí. Cez obličky a ich kľučky ako po tobogáne.

No vidíte! Na to to myslí lekárnik stojac pred pisoárom. Na farmakokinetiku napríklad.