FR13 – Voda zdarma a náhodný výber v reštaurácii nikdy nesklamú

Tento článok je 1 z 3 seriálu Francúzsko 2013

Akonáhle sme sa prejavili, že chceme obedovať, s jedálnym lístkom pristála na stole aj fľaša so studenou vodou. Na stole vrámci prestierania boli vždy nachystané poháre. Vo Francúzsku je to proste tak.

Píšem o tom preto, že podľa nedávneho článku a hlavne komentárov sa zdá, že to na Slovensku nie je samozrejmosť. Ani v prípade, keď reštaurácia slúži ako závodná jedáleň a ani v prípade, keď reštaurácia poskytuje výročný rodinný obed. Voda by mala byť na stole v oboch prípadoch. Vždy z iného dôvodu, ale výsledok je rovnaký. Voda zdarma nikoho neukráti na tovare a vylepší dojem zo služby.

V tom Francúzsku som si na to celkom zvykol.  Naše devy majú radi čistú vodu. Ja mám rád radlera, tak som si dával panache. Na víno som si netrúfol, furtom som šoféroval s mojimi najdrahšími za chrbátom. Naše eštedieťa má rado detské menu, lebo je to istota “normálneho jedla”, lebo je k tomu vždy automaticky nápoj alebo zmrzlina. Nejde o to, že by mi bolo blbé sedieť len pri tej vodezdarma. Proste som mal chuť na chuť sladkého piva a eštedieťa na chuť slamky a devy na nebublinkavú vodu.

Reštaurácia je všade drahá ako liečba šľaku.  Obed nás vyšiel cca 50€ a viac nech sme si dali čo chceli a to sme sa programovo vyhýbali najdrahším. Vydelte to 4 a máte priemernú cenu porcie. Takáto cenová rezerva (s ohľadom na ceny surovín) prinášala zásadné istoty: Bolo to dobré, bolo toho veľa, starali sa o nás a usmievali sa. Vždy a v každej reštaurácii. Bolo im jedno, či sme si objednali nejaké pitie, dezert, alebo ostali pri tej vode. Svoje mali isté.

Jedálne lístky mali delené veľmi prehľadne a v každej sekcii 4-5 vecí na výber. Málokedy viac. Nejaké predjedlá, nejaké pizza (ak tam tá sekcia bola), nejaké šaláty, nejaké jedlá všeobecné, nejaké dezerty.

Zábava nastala v strednej kategórii. Myslite na to, že naša znalosť francúzštiny kumulatívne zodpovedá 3 rokom gymnaziálnej výuky. Takže po prvom hrubom rozhodnutí či šalát alebo to iné nasledoval náhodný výber z 3-4 zhlukov slov. Vždy sme sme jedli nádherne. Dokonca sa nám nepodarilo nič opakovať a to sme si každý z nás troch dávali vždy niečo iné.

Často mali v ponuke “zostavu”. Nechcem to nazvať “meníčko”, pretože by vás to mohlo zmiasť s vašou predstavou slovenského/českého reštauračného závodného stravovania.  Francúzi mali na jedálnom lístku predpripravené jednu až tri zostavy nápoj+predjedlo+jedlo+dezert za cenu cca 22€ až 32€, pričom v každej časti boli na výber 2-3 možnosti. Takže variácii bolo habadej.  Raz som to skúsil a poviem vám, nebojte sa toho. Nejde ani tak o to, že ušetríte. Ale dáte si v slovenských/českých pomeroch tak málokedy využívané predjedlo a dezert.

Obedy sa varia striktne od cca 12:00 do cca 14:00. Ak ste prišli neskôr, bola kuchyňa proste zavretá, nevarilo sa až do času večere. A reštaurácie boli skoro prázdne. A to všade. Aj v letoviskách. Verte mi, môžem generalizovať, v ďalších článkoch uvidíte, že sme toho precestovali skutočne hodný kus.  Hm, nerozumiem, ale prispôsobil som sa a obed sme vždy stihli.

Slovom, jedli a pili sme si krásne. Aj to bol cieľ nášho poznávania. Nabudúce načriem do ďalších cieľov.

Nasleduje pár komentovaných fotiek z reštaurácii.

Navigácia seriálu
FR13 – Plánovanie a výbava na poznávací zájazd s večerným kúpaním >>

Zdieľajte obsah s priateľmi:

2 komentáre pri “FR13 – Voda zdarma a náhodný výber v reštaurácii nikdy nesklamú

  1. Som zvedavý na pokračovanie. Strava vo Francúzsku ma nijako neoslnila. Dokonca steak by som tam nikomu neodporučil… A ceny? Poď do Bratislavy a budú rovnaké. :)

  2. Stejk už ani ja. A myslím, že som toho nacestoval a pojedol v reštauráciach dosť na to, aby som nikomu a nikde stejk neodporúčal. To mäso proste musí, musí pár dní visieť v kúte. Tým začína výroba stejku. Aj teraz som dúfal. A zase nič.

    Strava je podľa mňa všade rovnaká. Energia, bielkoviny, tuky, cukry. Ale kvôli tím pár sekundám v ústach sa oplatí si pocestovať za inými chuťami, trochu inými surovinami. Len opakovaním sa doladia detaily. A koľkokrát môže v Prahe niekto opakovať a ladiť figy v šaláte? A koľkokrát môžem pri jedle v Prahe čakať na Hemingwaya hladiac na more?

Komentáre sú uzavreté.