Jasne formulovaný popis prístupu jedného kapitalistu k hospodáreniu s časom:
Nemam zadne schuzky. Schuzky s lidmi jsou obrovskym zroutem casu. Cas zabere si nejakou schuzku domluvit, pak ji potvrdit, pak na nekoho cekat (nebo i nekam jet). Nekdy se stane, ze lidi schuzky zrusi a presunou na jiny datum. Narusuje to moji flexibilitu. Treba ani nemam zrovna naladu se s nekym schazet. Obzvlast kdyz se to domlouva dlouho dopredu. Takze se snazim podnikat tak abych zadne schuzky nemel. Kdyz se chce zakaznik schazet tak mu rovnou dam po telefonu nebo emailu co nejlepsi nabidku a rovnou reknu, ze na schuzky nemam cas. Tak jak mam podnikani zarizeno si to muzu dovolit a vyhovuje mne to.
Minimalne telefonuji. Telefon je podobny zrout casu. Nedomlouvam si konferencni hovory. Nedomlouvam si casy kdy budu nekomu volat nebo nekdo bude volat me. To domlouvani casu je pro me problem. Nemam totiz zadny kalendar (ani papirovy ani na pocitaci nebo na telefonu). A zadny kalendar nechci, protoze nemam rad ani ty schuzky nebo telefonaty.
Jak si organizuji cas a praci, abych vsechno stihal | Podnikani v USA
Je to jeho pohľad, pohľad človeka, ktorý podniká a ktorý o sebe tvrdí, že prosperuje.
Dodal by som, že na nadpis plat výnimka, pokiaľ tá interakcia je predmetom činnosti, alebo nástrojom k dosiahnutiu výsledku. Taký brainstorming v jednej osobe akosi stráca význam 😉 Ale na výnimky z pravidiel mám dosť vyhranený názor.
