Jablko, ona a ja – príbeh o jednom dejstve

Toto mi robí vždy! Položí vedľa klávesnice misku s očisteným jablkom a ja sa načahujem. Aj dnes, človek sa potom nemôže sústrediť na surfovanie. Stojí si tá miska vyzývavo a ja siaham a siaham, až je prázdna.

Potom príde s otázkou: „A ty si to už zjedol?“

Ja s hrôzou v očiach: „A to som nemal?“

Ona: „Ale mohol, to bolo pre teba, dve jablká a jeden pomaranč“, podotkne mimochodom.

A to som bol donedávna zarytý odporca jabĺk. Nič proti nim nemám, aj mi chutia, len ich nejem. Pokiaľ o tom viem. Ale ona, zákerne… Ešte donedávna som si odjedol svoju ročnú dávka na dvakrát. Dve jablká v lete, tie letné zelené a štyri na jeseň. Treba vyskúšať či už sú. A ona mi toto urobí! Dve naraz! A pomaranč k tomu! Čo keď dostanem hypervitaminózu, ň? Že na to ešte nikto neumrel? Zato prvý byť môžem.

Toto si vôbec neuvedomuje moja láskavá a dobrá manželka. Buď jej za to veľká vďaka. Aj za to že mi skorigovala tento text.