Každá odpoveď skrýva polovicu novej otázky

Nenechajte okolo seba plynúť slová ktorým nerozumiete. Nenechajte na stole nevysvetlené záhady.  Pýtajte sa a hľadajte odpovede. Čočujte sa!

Od malička ma otec učil, že je nenormálne ostať v nevedomosti.

A tebe to nevadí, že to nevieš?

(Otec)

Časom som zistil, že v prírodných vedách vždy existuje viac informácii ku každému problému ako mám v hlave.  A tak nejako sa to skombinovalo, že ak padne otázka, alebo len neznámy pojem, idem po informáciách ako lovecký pes. Aj kvôli svojej radosti z poznania aj kvôli sebaistote.

Fascinujú ma ľudia, ktorí dokážu vypočuť vetu, nerozumejú jej obsahu a nemajú potrebu túto svoju nevedomosť odstrániť. Keď bude chvíľa, asi sa na to mrknem. Odhadujem, že sociológia by mohol byť ten východiskový bod…  Vidíte a je to tu znova. Je to nikdy nekončiace. A je to krásne.

Určite, nie vždy sa podarí dopátrať odpovede. No aj cesta k zisteniu, že riešenie je nad rámec momentálnych osobných vedomostí je fascinujúcim dobrodružstvom z poznávania. Každá odpoveď tak skrýva polovicu novej otázky. A pre nás so schopnosťou kritického myslenia aj skoro celú (Veď viete, matematici, 99,99 periodických je pri použití počítania s nekonečným radom vlastne 100.)

To len tak, keď idú tie prázdniny a budete mať trochu voľna, možno by ste mohli nájsť nejaké tie odpovede.

Spomenul som si na jeden Fughumov príbeh. Ako bol spolu so svojou ženou cez prázdniny v  jednom meste. Ona tam niečo učila a on, keďže nemal inej roboty, chodil v jej pracovnom čase do knižnice. Tam si sadol a išiel zaradom. Proste si otvoril knihu začal čítať a získavať nové vedomosti. Po tých dvoch či troch týždňoch došiel k nádhernému záveru plného nádeje: Nikdy sa mi nepodarí obsiahnuť vedomosti zapísané čo i len v knihách tej knižnice. A čo krajšie, každý deň vznikajú ďalšie.

Zdieľajte obsah s priateľmi: