Keď vám prestanú ľudia klásť otázky, znamená to že ste blb

Keď prestanem byť zvedavý, tak s určitosťou zistíte, že som umrel. Keď sa prestanem diviť a byť skeptický, s určitosťou zistíte, že som zblbol. Keď sa vás prestanem pýtať, vedzte, že si myslím, že ste blb. Ono sa to totiž s tými otázkami má nasledovne:

MY sa pýtame,  aký zmysel tam vidíte VY, aby sme MY zistili, aký zmysle tam VY vidíte. Aby sme zistili, či MY náhodou nejaký zmysel, ktorý VY vidíte, náhodou MY neprehliadame. Pretože sa NÁM môže stať, že VY vidíte zmysel tam, kde MY zmysel nevidíme a mohli by sme sa MY ochudobniť o zmysel, ktorý MY nevidíme a VY vidíte. V tom MY vidíme zmysel, že sa MY pýtame, aký zmysle má pre VÁS, že ste VY niečo urobili, v čom MY zmysel nevidíme.

Obzvlášť v širšom kontexte vedomia toho, že MY vidíme zmysel sa VÁS pýtať v čom VY vidíte zmysel toho, v čom MY zmysel nevidíme, pretože máme skúsenosť, že VAŠE videnie sveta môže byť pre NÁS obohacujúce.

Keby sme sa neopýtali, tak by sa mohlo stať, že si ONI budú myslieť, alebo že sme umreli, alebo že chceme silou mocou ostať sprostí. A to MY nechceme, tak sa od svojich 3. rokov vypytujeme, aby sme sa dopátrali zmyslu vecí. Od svojich 30 rokov už hádam aj vieme rozpoznať kto je blb a teda koho sa pýtať nemá cenu.

Zdieľať?