Ak to dostane, bude svätý pokoj

Pretože je víkend, zverejňujem niekoľko starších až prastarších článkov, ktoré som publikoval v prvej verzii blogu. Jedným z dôvodov je aj ten, že chcem tieto články preniesť do nového systému, aby som mohol staré a nezáplatované CMS vypnúť. Tiež si myslím, že mnoho mojich súčasných čitateľov tieto články nečítalo a bola by škoda, keby zapadli do zabudnutia. Tento článok vyšiel dňa 30. 03. 2004 (vtedy 633 x prečítané)

S deťmi je radosť žiť. Poobede som mal takú podvedomú túžbu zavolať domov. Cnelo sa mi. Ráno som zanechal Matúška doma a odprevadil Martinku do školy. Zostal som sám. Síce v práci, ale sám. Bez blízkych. A to potom človek robí rôzne bláznivé veci, ako napríklad, že som zavolal domov.

Screenshot starého webu (4M)
Screenshot starého webu (4M)

Pýtam sa ako Martinka? Marta odpovedá: Asi má kiahne. (čes: neštovice lat: Varicella). Hovorím: Fajn, aspoň bude pokoj.

Ovčie kiahne sú v podstate pohodové infekčné detské ochorenie. Jedinou nepríjemnosťou sú tie charakteristické makulo-papulo-vezikulo-pustulózne eflorescencie (Martinka: otravné svrbiace bobáky), ktoré sa postupne zjavujú po celom tele a napokon zasychajú na krusty. Pôvodca je vírus. Priebeh je väčšinov benígny, prognóza dobrá, imunita trvalá. Teda, že vás choroba veľmi nepotrápi, dopadne dobre a viac ju nedostanete.

Je to infekčné ochorenie a je jasné, že to dostala od niekoho v škole. Vraj to decká v triede majú. Inkubačná doba je asi 2-3 týždne.(už to máte, ale ešte sa to neprejavilo) Nákaza sa začína už koncom inkubačného obdobia, prenáša sa aj prúdením vzduchu, takže chrániť sa nie je veľmi ako.(On to má a už aj rozdáva, ale nie je to vidieť) Vstupnou bránou do organizmu sú sliznice úst a nosohltana. Takže predsa len sa s tou infekčnosťou dá niečo robiť. Matúško a ani nikto z nás, nebude Martinku dva týždne bozkávať. Martinka bude prísne jesť a piť len z jedného taniera a pohára.

Ak to Matúško doteraz nedostal, tak to hádam nedostane. Ak to dostal, tak za dva týždne bude poďobaný aj on a budeme mať túto povinnú rodinnú udalosť za sebou. Tak či tak, nebude chodiť medzi deti na ihrisko. Chceli sme ho izolovať od Martinky, ale to je technicky nemožné a hlavne vzhľadom na charakteristiku prenosu zbytočné. My, rodičia, sme to už mali, takže by sme to, podľa všetkých vedeckých predpokladov, dostať nemali. Vírus mimo človeka rýchlo hynie. (Od nás sa nenakazíte)

Čo bude ďalej? Rutina: Zajtra zájdeme k doktorovi, ten potvrdí diagnózu, nechá Martinu doma, zapíše nás do hlásenia a bude mať opäť komentáre, že musí fakturovať za výkony do zahraničia. Alebo zistí, že je to celkom iná choroba. Fakturovať to bude tak či tak. Aj moje zdravotnícke vzdelanie sa môže mýliť. Držím sa pravidla (a hlavne preto, že nie som doktor): Nikdy nelieč vlastnú rodinu!!!

Nakoniec bolo dobre, že som domov zavolal. Rovno som doniesol tekutý púder s mentolom.

K tomuto historickému zápisku patrí ešte jeden, veľmi krátky, až lakonický. Vydané dňa 14. 04. 2004 (vtedy 577 x prečítané) Dostal to!

Zdieľajte obsah s priateľmi: