Keď sme tu pred dvoma týždňami rozoberali samoobslužnú zónu v lekárni, padla v komentároch zaujímavá narážka na biele oblečenie. Že prečo biele si nechám na budúce. Teraz skôr o tom kto to v tom bielom vlastne je.
V lekárni máme tri druhy zamestnancov. V podstate by si stačil aj samotný lekárnik, no z rôznych dôvodov a ja s obľubou, nadsázkou a iróniou hovorievam, že by mi bolo v lekárni bez pekných kolegýň magistier a laborantiek smutno. V skutočnosti je to asi trochu inak.
Takže k tým zamestnancom: lekárnici – absolventi farmaceutickej fakulty, farmaceutické laborantky – absolventky strednej zdravotnej školy – odbor farmaceutický laborant a tí ostatní vo funkcii sanitárka. Píšem to takto lopatisticky aj s tými absolvovanými školami, pretože je to veľmi dôležité. Zákon totiž presne definuje, že jedine a jedine so strednou zdravotnou školou absolvovanou jedine a jedine v odbore farmaceutický laborant môžete v lekárni expedovať lieky bez receptu, miešať niektoré v lekárni pripravované lieky a tak podobne. A len a len po absolvovaní farmaceutickej fakulty v magisterskom štúdiu môžete vziať od pacienta recept a vyexpedovať mu podľa neho lieky. A ak ste obzvlášť poslušný, dostanete aj kľúče od skrinky s jedmi a opiátmi.
Apropó jedy. Aj keď s 90% liekov v lekárni by ste sa dokázali úspešne otráviť, lebku a skrížené hnáty, na žiadnej škatuľke nenájdete. Ledaže by to lekár špeciálne určil. Takže vážený, pozor na to čo tu trúsite do komentárov! 
Na opasku sa mi hompáľajú kľúče od jednej takej skrinky. Ale nie, berte to s nadsázkou a nadhľadom. Tá je nám lekárnikom priam súdená. Veď ako inak sa dá rozumne prežiť do defilé, poväčšine smutných osudov, ktoré skrz recepty denno-denne čítame. O tom a možno o inom zas niektorí ďalší utorok.
