Kľúče k jedom len pre poslušných

Keď sme tu pred dvoma týždňami rozoberali samoobslužnú zónu v lekárni, padla v komentároch zaujímavá narážka na biele oblečenie. Že prečo biele si nechám na budúce. Teraz skôr o tom kto to v tom bielom vlastne je.

V lekárni máme tri druhy zamestnancov. V podstate by si stačil aj samotný lekárnik, no z rôznych dôvodov a ja s obľubou, nadsázkou a iróniou hovorievam, že by mi bolo v lekárni bez pekných kolegýň magistier a laborantiek smutno. V skutočnosti je to asi trochu inak.

Takže k tým zamestnancom: lekárnici – absolventi farmaceutickej fakulty, farmaceutické laborantky – absolventky strednej zdravotnej školy – odbor farmaceutický laborant a tí ostatní vo funkcii sanitárka. Píšem to takto lopatisticky aj s tými absolvovanými školami, pretože je to veľmi dôležité. Zákon totiž presne definuje, že jedine a jedine so strednou zdravotnou školou absolvovanou jedine a jedine v odbore farmaceutický laborant môžete v lekárni expedovať lieky bez receptu, miešať niektoré v lekárni pripravované lieky a tak podobne. A len a len po absolvovaní farmaceutickej fakulty v magisterskom štúdiu môžete vziať od pacienta recept a vyexpedovať mu podľa neho lieky. A ak ste obzvlášť poslušný, dostanete aj kľúče od skrinky s jedmi a opiátmi.

Apropó jedy. Aj keď s 90% liekov v lekárni by ste sa dokázali úspešne otráviť, lebku a skrížené hnáty, na žiadnej škatuľke nenájdete. Ledaže by to lekár špeciálne určil. Takže vážený, pozor na to čo tu trúsite do komentárov! ;) Na opasku sa mi hompáľajú kľúče od jednej takej skrinky. Ale nie, berte to s nadsázkou a nadhľadom. Tá je nám lekárnikom priam súdená. Veď ako inak sa dá rozumne prežiť do defilé, poväčšine smutných osudov, ktoré skrz recepty denno-denne čítame. O tom a možno o inom zas niektorí ďalší utorok.

Zdieľať?