Zabávam sa na intelektuálnych zástancoch klasických papierových kníh. Dehonestujú e-knihy obhajobou románu.
Zmätenie pojmov, nepochopenie písaného textu, to sú obľúbené argumenty intelektuálov voči plebsu. Kadejaký trvalo udržateľný fekálny odkundes šermuje týmito pojmami v snahe ukázať svoju intelektuálnu nadradenosť. Aby v nasledujúcej vete obhajoval ten papierový nosič argumentáciou o dôležitosti kvalitnej krásnej literatúry.
Rozdiel medzi čítaním z knihy a obrazovky je možno ešte väčší ako medzi syntetickou stravou a sviečkovou na smotane.
Manželka mi rozprávala, ako sa jeden matfizák postavil pred plnú sálu knihovníkov. Chytil do ruky CD a zlomil ho. Knihovníci v pokoji. Vzal do ruky knihu a začal ju trhať. Knihovníci zdesení. Následne im objasnil, že na tom CD bolo napálených 148 románov. A dodal, že ak všetci spolu, bol to ich šéf, nezačnú uvažovať nad knihou a jej obsahom v nových súvislostiach, bude to koniec knižníc ako intelektuálnej oázy.
Elitný klub intelektuálov považuje nenákladovosť elektronického publikovania a elektronického čítania za príčinu intelektuálneho úpadku spoločnosti. Vyčítajú elektronike, že sme denno-denne zavaľovaní banalitami a perly sa už len ťažko hľadajú. Na vlastnú mienkotvornú impotenciu si však už intelektuálna elita nevie spomenúť.
Komu vlak neujíždí, je na tom mnohem hůř. Čeká daleko od nádraží a libuje si: kdepak mně vlak neujíždí. Až se probere, už tam nebude ani to nádraží, natož vlak.
Neujíždí vám vlak? Tak to je špatné. | Weblog | Sova v síti.
Tak, tak. Znalosť pojmov, schopnosť pochopiť písaný text, trvalo udržateľné argumentačné schopnosti by mohli pomôcť intelektuálnej elite nájsť si tie správne poštové kone. Bez správnych poštových koní na úrovní doby a hlavne na úrovni poslucháčstva sa nikdy nenaplní úloha intelektuálov byť mienkotvornými.
Pod čiarou: Ani jedna zo súčasných politických strán nemá svojho ideového intelektuála. Škoda pre nás všetkých.
Pod dvomi čiarami: Pravda .sk má naozaj v tomto období svoju slabú chvíľu. Veľmi slabú. Možno dokonca úplne najslabšiu. Nebojím sa dokonca povedať, že úroveň autorov tohto denníka nesiaha 80% slovenského obsahového webu (vrátane kvázomagazínov a kváziblogov) ani po členky. S plnou zodpovednoťou sa dá smelo povedať, že 72% projektov Braňa Ráca je lepších ako dnešná pravda.sk. Braňo, toto nie je pochvala.
Som s tebou
http://spravodaj.madaj.net/view.php/2010/11-pseudoproblem-papiera-a-ebooku
Dnes sa mi tie rozmanite suvislosti pacia.
Osobne rad citam z papiera, ale realita ja taka, ze mnohe papierove knihy maju strasnu vazbu (brozovanie), ktora sa lame alebo sa zatvara alebo… a to by som prirovnal k niektorym tazkostiam v narabani s eknihami. Perspektivne mozno presedlam na e, zatial ee. Koniec koncov som v technike skor nasledovatel ako priekopnik.
Ale co nechapem: preco sa „intelektuali“ s „geekmi“ musia neustale zrat. Chapem, ze vyrobca citaciek ich propaguje, chapem, ze vydavatel papierovych knih ich brani, ale co k podobnym vychylenym prejavom vedie konzumentov… live and let live, no nie?
Branovi si v podstate urobil reklamu: nahodny okolocitajuci sa moze chytit a povedat si: WTF is Brano Rac, „g Brano Rac“, uh oh 🙂
K Pravde len tolko, ze ju odhlasuju ludia, ktori ju odoberali 35 rokov. Poznam takych.
A k politikom uz vobec nic, lebo si to vyjadril tak pregnantne…
Ja to chápem, „preco sa “intelektuali” s “geekmi” musia neustale zrat.“ Pretože majú problém odlíšiť knihu od románu v nej, obsah od formy. No a potom je tu ešte obligátny problém zvaný zmena. Zmena je stres.