Halušková hostina
Týmto vás varujem. Začnem vám servírovať svoje fotografické výtvory. A ako prvé vám naservírujem halušky. Dosť som uvažoval nad prvou zverejnenou fotografiou. Určite by to bolo veľmi romantické, keby prvou fotkou môjho Canóna IS S2 bola nejaká nádherná slovenská krajinka, alebo deva. Keďže prvú fotku som premárnil priamo v predajni na odskúšanie, či to vôbec svieti a manželka sa nerada nechá fotografovať, ponúkam vám až fotku číslo 52.
Zdalo sa mi to také symbolické a možno aj vtipné. Hľa, nech sa páči, ponúknite sa mojimi fotografickými výtvormi. Užite si to a keby vám to bolo ťažké na žalúdok, ako správny lekárnik, mám po ruke aj správny liek. Kyslé mlieko – trávenie upraví, alebo vás rovno popraví. Koniec pokusu o vtipnosť.
Aby som sa vrátil k tomu nadpisu. Znalí vedia, že som sprvoti horlil proti digitálu a mal tie obligátne reči oklo toho. Potom prišla zrelá úvaha a dnes, teda včera sa to zlomilo.
Vyrastal som na otcových Zenite a Praktike TTL (číslo si nepamätám). Ach sladké manuálne zrkadlovky a ich základné pevné 50. Najprv trpezlivosť pri krútení tankom na vyvolanie filmu, potom tesná kúpeľňa, keď sme s otcom na sekundovke odčítavali čas expozície, hneď na to mágia vznikajúceho obrazu vo vývojke a nádherné chvíle úľavy, keď už aj posledná fotka opúšťala ustaľovač, aby sa poriadne vyprala a my sme mohli zapnúť svetlo a hlavne otvoriť dvere, aby sme sa nadýchali čerstvého vzduchu. Ten zväčšovák ostal v skrini môjho detstva…
Potom to bol trochu lepší kompakt od Samsungu. Medzičasom som okúsil firemný Canon S(čosi). Taký hranatý 3MP automat. Pár fotiek som urobil aj s Canonom 300D. Všetko to boli fotoaparáty, ktoré mi ktosi íný vnútil, daroval, či požičal, lebo iné nebolo. Okúsil som všetky neduhy, ktoré hlúpy automat alebo ranný digitál len môže mať a bolo rozhodnuté. Jedine manuál a poriadne sklo bez kompromisov. Dlho, asi 4 mesiace som zvažoval medzi Canonom 350D a Panasonicom FZ20. Nakoniec, na základe rýchlej diskusie s priateľom (asi 45 minút, v ICQ by sa dalo dohladať presne keby som mal zapnutú archiváciu), som objednal Canón IS S2. Priteľ urobil totiž jednu zásadnú vec, ktorú pre vás urobí len priateľ. Namiesto siahodlhého presviečania (obaja sme vedeli o čo mi vzásade ide) vyhlásil:
Tak potom radšej ten S2. Keď ti nebude vyhovovať, beriem to na seba.
Po 48 hodinách môžem povedať že je to zatiaľ fajn. Fotí to ako chcem, farby to má normálne. Aj ručne nastaviť sa dá všetko, takže keď chcem malú hĺbku ostrosti tak si nastavím nízke clonové číslo a je vymaľované. A tak ďalej a tak podobne. A ten transfokátor…
Slovom, zachutil mi ako tie halušky na fotke.
Obligátna medicínska doložka: Fy. Canon mi neplatí za to, že píšem čo si myslím. Ak by sa to v priebehu času zmenilo, ja budem rád a vás budem informovať.
