Kontrolná otázka demokracie

Nesúhlasím, alebo ho nechcem počúvať?

Ak nesúhlasím, musím počúvať.  Inak by som sa nedozvedel to, s čím to vlastne nesúhlasím. Je v tom nádej, že diskusia môže pokračovať. Samozrejme že nemusí, ale je tu priestor, aby pokračovala.  Lebo o nádeji je demokracia v prvom rade.   O nádeji, že budeme mať možnosť v budúcnosti presvedčiť o svojej pravde ostatných.

Stále to nevylučuje možnosť, že nebudem reagovať. Mnohokrát sa to ani nedá. Ponúkaný nápad je tak stupídny, že sa protiargumentovať ani nedá. Kde chýba elementárny logický argumentačný prístup, je samozrejmé, že diskusia stráca zmysel. Ale o diskusii mnou nadhodená kontrolná otázka nie je. Je o schopnosti nevypnúť prijímač.

Ak nechcem počúvať, je to definitívny koniec. Vypnem prijímač a nie je šanca na čokoľvek zareagovať. Ak vypnem prijímač, znamená to koniec možnosti kritického myslenia. Vypnutie prijímača znamená, že sa ani v tom najsúkromnejšom súkromí nemáte šancu zamyslieť nad svojimi názormi.  Stratíte akýkoľvek kontakt s prostredím. Spätná väzba umiera a nemáte ani šancu prísť s cudzím názorom ako svojou najobľúbenejšou ideou.

Nedokážem posúdiť, do akej miery je to škoda pre toho, kto vypne príjem. To nech si každý posúdi sám. No nazvite sa potom úprimne a v zmysle skutočného významu slov. Na výber je toho dosť: kapitalista, demagóg, diktátor, socialista, feudál, nadutec, génius… Lebo ak sa nazvete demokratom, musíte spĺňať jeho charakteristiku. Inak je to pojmový  zmätok.

Viete, v ostatnom čase som svedkom, ako sa rovnakí ľudia vyhlasujú za super demokraticky zmýšľajúcich a súčasne vypínajú svoje prijímače v momente, keď sa im cudzí názor nepozdáva.  Hovoria, že nesúhlasia, ale ich činom je vypnutie príjmu.

Nesúhlasím s vaším názorom, ale budem sa biť za to, aby ste ho mohli povedať.

Táto prastará a sprofanovaná demokratická idea je veľmi egoistická. Vo svoje hĺbke si ňou každý demokrat buduje zadné dvierka. Aby v momente, keď bude jeho názor porazený, mal šancu na reparát.  Buďme múdri demokrati a nepáľme za sebou mosty po ktorých by sa nám neskôr hodilo kráčať.

Táto základná axióma demokracie je dôvodom, prečo sa nám doteraz nepodarilo vymyslieť lepší spôsob spolužitia ľudí v spoločnosti. A spoločnosť začína už na počte 3ks. Zahŕňa totiž v sebe spätnú väzbu. Je v nej dokonale integrovaná.

Demokrat vás pokojne a s chuťou pošle doprdele. S chuťou vám napíše, že Váš názor je idiocký. Ale nikdy vám nezakáže mať váš idiotský názor. Myslite na to, keď budete  niekoho presviedčať, že by mal písať vyvážene a netendenčne. A bude okolo seba kopať ako besný, ak mu budete siahať na jeho právo mať vlastný tendenčný alebo subjektívny názor. Ale nikdy vám nezakáže mať názor na neho.

Takže, aby to aj moje deti pochopili: Základným životným princípom je, nikomu nezakazovať vyjadriť jeho názor. Ak niekto začne zakazovať vyjadrovanie názoru, je mu treba jasne povedať, že zakazovanie názoru nestrpíme.

Lopatistická doložka: Komunizmus, nacizmus, rasizmus a podobné hlásajú, že iný ako ich názor je zakázaný. Preto sú v rozpore s demokratickými princípmi. Ak sa tohto zákazu vzdajú, podobne ako katolícka cirkev akceptuje existenciu iných náboženstiev (ide jej to ťažko, ja viem), nie je s nimi v demokracii problém.

Nabudúce (už v stredu) o tom, ako sme si v súkromí sami sebe diktátorom. A dôjde teda aj na hľadanie hranice medzi súkromným a verejným priestorom.

Zdieľajte obsah s priateľmi: