Miro chcel onehdá vidieť tú prvotnú krémešovú fotku. Tak tu ponúkam kompletnú krémešovú ságu:
Toto bolo tak dávno, že si to už skoro nikto nepamätá.
Písal sa rok 1996 a užívali sme si radosti života.
Toto si už pamätám lepšie.
Bol krásny február 2004 a tak isto sme si užívali. Normálne by som si to, ako obvykle nepamätal, ale blog napovie. Bolo to v piatok.
Chytila ma taká nostalgické nálada. Vraj radostný prázdninový čas. Pché! Neviem ako vy, ale pre mňa to vždy znamená stovky kilometrov za volantom medzi Prahou a Slovenskom. Ja tu, deti tam a bolo zlou tradíciou, že aj Marta úplne inde. Tak sa tu prehrabujem vo fotkách a spomínam, akí sme boli mladí a šťastní. Pomaly ale isto sa stávame už len šťastní. Šťastnejší asi nie, pretože šťastní sme boli aj vtedy. Veď posúďte sami:
Je to veľmi príjemné sa pozerať, ako sa pomaly meníme, ako starneme, ale viete čo je pre mňa na tých fotkách krásne? Že sme stále spolu, jeden s druhým a stále rovnako radi.
Celé je to veľmi osobné. Mnohí by takéto veci na web nedávali. Prístupné komukoľvek. Ale čo už. Popísal som toho po webe už dosť a týmto článkom by som rád skalil nádeje potencionálnym lovcom senzácii. Veď ako by sa len v bulváre vynímalo:
Miluje krémeše, svoju manželku a celú rodinu! Stále rovnako, už jubilejných 9 (14) rokov.
Na záver, ešte jedna pre bulvár:
Fotky v plnej veľkosti môžete zahliadnuť v našej rodinnej galérii. Galéria stále funguje.
