Vraj umrel internet, píše faster.sk. Teda hlavne slovenská blogosféra. S ohľadom na to, že dôsledkom sledovania RSS čítačky môže byť NIČ, je to snáď aj dobre. A také NIČ je pravdepodobne veľmi nebezpečné, keď mu venovalo svoj sobotník aj Živé.sk. Že je to somarina je námet na iný článok, dnes to demagogicky využijem.
Jeden nápad by som pre kolegov blogérov mal. Kašlite na nejaké dubiózne lietadlovky typu: môj hardware, môj software, moja pracovná plocha, môj toaletný papier… a tak podobne. Stačí, keď občas napíšete článok o práve dočítanej knihe.
Neviem ako vy, ale ja keď vojdem do knižnice, tak na mňa začnú padať regále. Tých kníh čo tam je… A to je tam vidieť 1/3 fondu. Zvyšné 2/3 sú permanentne vypožičané. Dokonca sa s tým aj pri dispozičnom riešení počíta. Onehdá som videl jednu knižnicu, v ktorej prebiehal prechod na automatizovaný systém a teda bola zavalená celým svojím fondom. Pohnúť sa tam nedalo. A v tomto kvante si mám vybrať s vedomím, že nie je väčšieho zmaru, ako na 48. strane zistiť, že kniha je pekná kravina. Ešte že moja dobrá manželka pôsobí ako nárazníkový systém a vie, čo sa mi bude páčiť a len a len to mi donesie.
Preto vyzývam všetkých blogérov, čo sem občas zavítajú: Dajte si kapitalistický záväzok pravidelne napísať článok o práve dočítanej knihe. Rozsah je samozrejme na každom z vás.
Minimálny text, ktorý sa počíta:
Dočítal som knihu XZ od AB a je to celkom fajn/bola to kravina.
…kde XY je názov knihy s aktívnym odkazom napríklad do Pražskej mestskej knižnice na podrobnejšiu anotáciu knihy. Napríklad takto: Knihy prečítané v poslednom období Blog – Juraj Lörinc (blog.sme.sk)
