Ak ľudia nedisponujú aspoň jednou, zatemní sa im mozog, urobí pred očami čierno a nehľadiac napravo ani naľavo, prebúrajú všetky logické argumenty, len aby ju získali. Nebudú predsa za normálnych debilov. Sú predsa výnimoční.
Chvíľu pozorujte a počúvajte ľudí okolo seba. Nemajú pokoj v duši kým nepodlezú nejaké to kritérium či pravidlo, kým nenájdu spôsob ako zo seba urobiť poľutovaniahodného, slabomyseľného, štvorpercentného či ešte akého a nie sú konečne držiteľmi nejakej vysnívanej výnimky, uľahčenia, zľavy, či odpustenia. Veď majú nárok!
Aj tí, o ktorých ste si mysleli, že disponujú nejakou tou inteligenciou, stavajú svoje právo na výnimku na roveň právu na život. Z výnimiek sme urobili štandard.
Viete, do včera som si myslel, že som to bol býval bol prehnal, keď som už skoro pred rokom napísal:
Do prdele, veď to tu okolo nás vyzerá ako by niekto vyhlásil preteky, kto bude väčšia nemorálna sviňa. Už to tak musí byť, normálne tu prebieha regulárny závod o to kto viac a nechutnejšie odrbe blížneho svojho. Heslo preteku je: Kto neoje****, oje**** svoju rodinu.
Nie, neprehnal som to! Predstieranie slabosti v túžbe získať je presne o tej morálke. O schopnosti sa pozrieť do očí tým, ktorí vďaka odrbávačom systému o ochranu výnimkami postupne prichádzajú.
Rozumiem tomu spravne, ze hovoris aj o, prepytujem, svedomi?! Kolkokrat som uz lutoval, ze ho mam…