Mám konečne svoju alergiu

Ide jar a to je obdobie kedy som sa odjakživa cítil nejaký utisnutý. Všetci sa hromadne tešili, že ide jar. A všetci sa hromadne sťažovali na svoju alergiu. A ja som nemohol. Jednak na upršanom mokrom počasí nevidím nič  potešujúce, na zablatených topánkach nič okulahodiace a po druhé, hladina histamínu mi rastie akurát tak v žalúdočnej sliznici a podnetom je jedine dobré jedlo.

Ale dnes sa všetko na dobré obrátilo.  Konečne som ju objavil. Bola diagnostikovaká koťuha jedna latentná. Konečne sa budem môcť zapojiť do polemiky, či je horšia alergia na peľ alebo na prach.

A pozor, nejde o žiadnu alergiu v prenesenom význame slova. Skutočne, príznaky sú presné.  Histamín rastie, serotonín klesá.  Ošívam sa a škrabem. Nálada klesá, nasranosť stúpa. Zrak sa zakaľuje. Len z nosa mi netečie.

Antigénom je veta: “Načo toto budem kedy potrebovať?”

Nositeľom: “Dieťa základo-školo-povinné.”

Zdieľajte obsah s priateľmi: