Hľadám jednoduché pomenovanie dnešných dní. Nebol som doteraz spokojný s pomenovaním a úvahami nad osciláciou medzi komunizmom a nacizmom. Stále som v mozgovni cítil to, čo vyslovila Hannah:
V knize Původ totalitarismu spisovatelka německo-židovského původu Hannah Arendtové udává, že nacistické a komunistické režimy byly novou formou vlády a ne poupravené verze starých tyranií.
Zdroj: Totalitarismus – Wikipedie.
To čo predvádzajú dnešní šikulovia priemerných je naozaj len a len hľadanie maskovania. Dobre sa vyhýbajú tým najhorším znakom komunizmu či nacizmu, len aby boli nenápadní. A tak stvorili novú formu vlády.
Možno presnejšie by dnešnú situáciu chrakterizoval pojem postdemokracia.
Postdemokracie může být charakterizována:
volbami, které ve svém důsledku nereprezentují vůli lidu
nerespektováním občanských práv státem nebo jejich zástupců
neschopností vést vyrovnané nebo proporciálně vyvážene debaty o určitých problémech
posilování vlivu nevládních organizací na řízení politiky
nedostatečné debaty, osvěta a informovanost občanů o důležitých problémech, na které mají právo vyjádřit svůj názor, a účast velkých (často nadnárodními korporacemi vlastněných) médií na tomto procesu[3]
Zdroj: Postdemokracie – Wikipedie.
Ale je dostatočne zrozumiteľný a hlavne, je dostatočne mobilizujúci pojem? Pojem nacizmu či komunizmu si vie každý materializovať. Červená či žltá hviezda. Jasné ako koncentráky alebo nedostatok toaleťáku v plánovanom hospodárstve.
Ale ako poukázať na „volby, které ve svém důsledku nereprezentují vůli lidu“, keď jediným detailom, v ktorom sa voľby primátora v Prahy odlišovali od demokratických pravidiel bola absencia volebného programu zvolenej kandidátky? Stačilo povedať, že TO zařídíme a voličom bolo úplne jedno čo to to to bude.
Áno, socialistická politika je založená na zvyšovaní prerozdeľovacieho balíku a preferencii rovnostárstva. Je to legitímny volebný program. Ale bolo súčasťou tohto programu zavedenie , v demokracii absolútne neprijateľných, politických debát bez oponentov?
V súvislosti s terorizmom príde vlna snáh o nabúranie sa do súkromia občanov. Ide len a len o informácie. O informácie použiteľné pre biznis šikulou priemerných. Pre ich zisky pre ich kontrolu nad svojou konkurenciou. Nie politickou, ale finančnou či podnikateľskou konkurenciou.
Pomocou obsadených pozícii v politike vytvárajú sieť na získavanie informácii, ktoré potrebujú pre svoj vlastný biznis.
Nakoniec si stále kladiem jednu a tú istú otázku: Koľko kusov nohavíc potrebujete na slušný život? Nie sú tie 87 už trochu priveľa? Takže aké sú tie motivácie šikulov priemerných?
Je to ešte stále potreba zarobiť si na živobytie?
Podľa mňa je to:
- Už len zábava a zotrvačnosť.
- Podnikanie v oblastiach bez akejkoľvek dlhodobej udržateľnosti, ktorú zabezpečuje potreba zákazníka.
- Nápady na tovary a služby, ktoré nikto nikdy nepotrebuje.
- Absolútne hlúpe túžby.
- Zlodejská nátura
Občas aj kombinácia viacerých bodov.
V týchto dňoch Bill Gates, vráskavý starší pán, pije čistú vodu, ktorá vznikla vďaka tomu, že svoje zisky venoval do vývoja čističky fekálií. Na začiatku bol MS DOS. Chalan potreboval z niečoho žiť, za niečo si kúpiť jedlo a odedzu. Akoby mimochodom, pri uspokojovaní potrieb zákazníkov, okolo seba vytvoril hodnoty. Jeden deň sa prebudil, zistil, že má na účte nejaké peniaze, ktoré nikdy nedokáže spotrebovať, tak s nimi podporil vývoj výroby pitnej vody z fekálií.
Ten zásadný znak je, že akákoľvek interakcia s demokratickým systémom či s ľudskou spoločnosťou absolútne nesúvisí so spôsobom zarábania peňazí na život.
To by bol dobrý politik demokracie. Podobné sa udialo na Slovensku v podobe Kisku.
Ale čoho sme tu svedkami? Politici rozprávajú o socializme – o vyrovnávaní rozdielov formou podpory chudobných. O zlepšení fungovania servisu štátu pre všetkých.
No vo volených funkciách rozhodujú o priklepnutí peňazí svojim firmám. Vymýšľajú ďalšie a ďalšie regulácie tam, kde existuje slobodný trh. Regulérne podnikajú vo firme Štát s.r.o. Potom tie regulácie využívajú na nasmerovanie verejných peňazí do svojich vlastných bankových účtov.
Tí najšikovnejší zo šikolov priemerných si za peniaze voličov kupujú budúce hlasy tých istých voličov. Napríklad zavedením štátom dotovaných služieb štátnych firiem podnikajúcich v bežnom konkurenčnom prostredí súkromného sektoru. Vlaky, solárna energia, EU-dotácie, nákupy liekov štátnou poisťovňou, tendre na diaľnice, poľnohospodárske dotácie… Mám pokračovať v tých príkladoch?
Vždy je to ten istý model:
- Požičiam si na volebnú kampaň
- Vyhrám voľby
- Vyberiem peniaze od voličov
- Vymyslím si štátny projekt
- Polovica ceny projektu je splátka za volebnú kampaň
- Polovicu ceny projektu stroví zhotoviteľ
Pričom cena je len číslo na papieri v presnej korelácii s hodnotou pôžičky na volebnú kampaň. Že to v skutočnosti stojí úplne iné peniaze? Akcia Riekostav či Neburešovi Ne-Šaľa-ný nevychodniari vám nič nehovorí?
Nechajú sa zvoliť len preto, aby ich firmy dokázali vôbec zarábať na ich jedlo, bývanie a v neposlednom rade aj na ich nohavice a hodinky.
Prečo ich prosím vás volíte? Prečo volíte týchto nacistov bez národného socializmu? Prečo volíte týchto komunistov bez marxizmu-leninizmu? Prečo volíte týchto rasistov bez segregačných zákonov? Prečo volíte týchto xenofóbov prijímajúcich s otvorenou náručou 15 sýrskych rodín? Lebo aj vy chcete?
A nehovorte mi, že nie je nikto lepší! Máte doma zrkadlo? Už nastavovali zrkadlo?
