Novinár z najväčších si otvoril klávesnicu na súčasných politikov z radov blogérov. Veď kto je viac ako šéfredaktor veľkého SME? Hádam už len jeho zástupca.
Ja si z dovolením teda otvorím článok na blogu na novinárov. A rovno na tých najväčších. Viete, to sa takto zídu dva dementné články a to potom blogér nevie, kde v písaní prestať.
Zdá sa, že absolútne iný prístup (v priemere a všeobecne) k novým médiám zo strany súčasnej koalície nestačí. Teda ako komu.
Kde sú tie časy, keď sa z blogov Sulíka, Mihála a ďalších šírila čerstvá energia a sebavedomie do najvyšších miest blogosféry, Facebooku a diskusií.
Odpoveďou, kde sú tie časy, nech je prehľad ostatných príspevkov na blogoch koaličných politikov.
Richard Sulík ostatný článok 27.9.
Jozef Kollár ostatný článok 16.10.
Igor Matovic 5.10.
Martin Chren 8.10.
Kamil Krnac 16.9.
Ondro Urban 19.9.
Robert Mistrík 6.10.
Natália Blahová 26.9.
a mnohí iní.
Stačí? Nestačí pre toho, kto nedokáže rozpoznať rozdiel medzi prístupom dnešnej koalície a minulej k blogom, sociálnym sieťam a k diskusii o budúcich riešeniach. Nestačí pre toho, kto nechápe zákonitosti obsahu na blogu. Vrátane pravidiel, čo na blog nepatrí. Nestačí pre toho, kto má problém urobiť si elementárnu rešerš vo svojej RSS čítačke.
Ale nechcem od zástupcu šéfredaktora najväčšieho mienkotvorného slovenského denníka veľa? Veď evidentne nerozozná blog od článku, článok od statusu a blog od konta na Facebooku. Ach jo!
Nie, nechcem! Táto novinárska nevzdelanosť totiž má svoje neblahé dôsledky. Postreh z nedávnych dní: Keďže novinár nedokázal rozoznať nahodenie myšlienky do pľacu blogosféri/f-priateľom od oficiálneho zverejnenia ministra, sám tým prinútil politika-blogéra byť sterilnejším a urobiť čistku medzi f-priateľmi. Politik začal prísnejšie dbať na pravidlá, čo na blog patrí a čo nie a v duchu pravidiel pre spravovanie verejného a súkromného f-profilu politika sa začal správať.
A kruh sa uzavrie. Pre splnenie svojich domácich úloh tak už novinárovi nestačí obraziť 5-6 blogov a svoj f-profil z pohodlia redakcie. Novinári zrazu musia zas používať obvyklé pracovné metódy. Tak sa posťažujú a vytknú politikom, že sa v prostredí nových médii nesprávajú ako pred voľbami.
Určite, dalo by sa aj viac. Vždy sa dá ja viac. Bolo by určite príjemnejšie, ak by politici venovali moderným internetovým komunikačným nástrojom viac času. Ale čo by robili potom novinári? 😉 A čo na to tie časti cieľovej skupiny, ktoré na internete nie sú? To by novinári zas kritizovali, že je vláda zahrabaná na sieti?
Farizejstvo ako z Knihy kníh
Novinár – komentátor si zdupľoval požiadavku na obsadenie kresla ministra odborníkom navyše aj otázkou etiky. To je samozrejmé a tvrdím to už dávno, že etické a morálne kvality majú byť u politika na vysokej úrovni. No zaujímavý je kontext tejto konkrétnej etickej požiadavky.
Ocitol sa v konflikte záujmov. Ako minister by mal napnúť všetky mozgové závity, aby diery v zákonoch, na ktoré prišiel v minulosti, urýchlene upchal.
…
Preto sa právom od ministra Mihála očakáva nielen to, že prestane popularizovať svoje tipy, ale že sa stane ich najtvrdším oponentom. Tak bude jeho ministrovanie eticky obhájiteľné.
Tu je vidieť ako aj bohatosť blogovania a vypisovania f-statusov nepomôže novinárom v splnení si svojich rešeršných domácich úloch. Inak by vedeli, že existuje verejné vyhlásenie, že Jožovým hlavným záujmom je tie diery zaplátať. Dokonca by stačilo, aby sa novinár rozpomenul na svoj vlastný rozhovor s dotknutým politikom.
Ale dobre, predsa len, boli to len slová, slová, slová a skutky by mali hovoriť za všetko.
Keď 1+1 strápnia novinára
V momente, keď prišli na stôl prvé záplaty v podobe zdanenie a zodvodnenia príjmov bez ohľadu na ich pomenovanie, bolo to novinármi kritizované. Naozaj nechcem strápňovať priamo Štulajtera vyhľadaním jeho slov, tak píšem novinármi.
Aby aj náhodne okoloidúci novinár pochopil: Keď na stole pristáli činy, boli odmietnuté a všetci by boli najradšej, keby ostalo len pri slovách a planých rečiach. Aby sa na ich výnimky zabudlo.
Pritom, ak by si aj Štulajter bol býval bol naštudoval Jožove vyhlásenia, našiel by medzi nimi to, keď hovorí, že tie diery, ktoré popisuje vo svojej knihe chce ako poslanec/minister zaceliť.
Jeden to zdrojov mohol byť aj jeho Facebook profil. A v ňom to dávno bolo a kým si to novinári neposrali dedinským prístupom ku kuloárnym informáciám, mali k tým informáciám prístup.
Rozporuplné pocity
Čerstvo preškolený komentátor na hovorcu hneď z kraja svojej kariéry spomenul, že sa novinári nedokážu zžiť s tým, že nová pravicová koalícia nepostaví spoločnosť pred hotovú vec. Bral som to ako arogantné vyhlásenie prebehlíka, čo rýchlo zabudol, že komentátorom bol. Nie, má pravdu.
No napriek tomu, že tu máme podivnosti medzi novinármi, bol by som nerád, aby sa začali objavovať schválené zákony, o ktorých diskutovali len kmotrovia a ľud sa o nich dozvie až zo zbierky zákonov.
Prístup súčasných politikov je zásadne iný. Ale určite by sa dalo aj viac. Nezaspime na bobkovom liste.
Pod čiarou: Keď Sulík nadhodil, že počká kým ľud nájde diery v zmluvách vystavených na webe a využil tak obvyklý prístup 2.0 spoločností, to bolo prekvapených ksichtov. Keď poslal hromadný mail ako výzvu na prejavenie záujmu o rôzne štátne posty, to bolo buchotu, čo sa mnohým hlavy odšraubovali z neveriaceho krútenia sem a tam. Koľkí novinári majú RSS s Matovičovými, Sulíkovými (a ďalších) komentármi z portálu sme.sk vo svojich čítačkách? Miháľove ministerstvo už má f-stránku hádam už aj na doplňovanie hajzláku.
Nie je to náhodou tak, že novinári si akosi nevšimli, že sa na tej sieti aj niečo deje, lebo netušia kam sa majú pozrieť?
myslim, ze hladas v tom komentari aj kritiku, ktora tam nie je. Skusim po rade:
1) vycitka k blogom nie je, ze by novi politici prestali pisat, ale ze sa z nich uz „nešíri čerstvá energia a sebavedomie“.Inymi slovami je to dost nuda.
2)Nemozno novinarom vycitat,ze pouzili nejake vyjadrenia politika z FB. FB je poloverejny priestor (novy „kuloar“) a je predovsetkym zlyhanim politika, ak tam uverejni nieco, co nemalo ist na verejnost. Takze nie sterilnejsi,ale rozumnejsi pristup treba.Hromadna cistka f-priatelov je kontraproduktivne, neziska tym viac sukromia (ono to aj tak nejako presiakne),ale zaroven strati sancu na ziskanie spatnej vazby. Uzavretie sa do skleneho zvonu este ziadnemu politikovi v sebareflexii nepomohlo.
3)neviem preco si vynechal hlavne nedavne zlyhania komunikacie SaS, kvoli ktorym bol asi ten sme clanok napisany. Neskora reakcia na Hayekovcov a hlavne uplne zanedbanie krizovej komunikacie po vyjadreniach o Radio_FM, kde ani desiatky prispevkov na FB nastenkach strany a ministra nestalo nikomu za odpoved.
4)K Sulikovmu mailu, zaujimave ze som dostal spam o tom, ze mam ist k referendu, ale ponuku na statny post nie 🙂
Inak, ze bloguju menej, by som im nevycital. Ako obaja vieme, blogovanie je casovo narocna cinnost, takze sa neda ocakavat, ze politici v exekutive budu pisat tak ako predtym. Stacilo by, ak by sem-tam reagovali.
Ad 1 a 2: Širšie súvislosti. S FB a aj blogmi prišiel problém vo formuláciách. Napísať „klame až sa mu od huby práši“ a „o vašom tvrdení by sa dalo s úspechom pochybovať“ znamená to isté. Na FB a blogu je tá prvá formulácia to, čo dáva komunikácii šťavu a nenudí. V papierových novinách je to vyjadrovací prostriedok bulváru.
Ten rozdiel bolo krásne vidieť v konflikte Matoviča s Kaliňákom, keď Kaliňák vraj povedal niečo v zmysle: „Ja som právnik, ja viem ako to povedať aby si ma nežaloval.“ Toto sa v prostredí FB a blogov nenosí.
Ľudia chápajúci fungovanie nových médii ten rozdiel chápu. Niektorí čitatelia papierových novín tiež, ale neočakávajú novú formu v starom balení. A niektorí ani len nechápu.
A obsah? Nové médiá sú viac ako čokoľvek doteraz o diskusii, o nahodení témy a očakávaní oponovania, o šťavnatejšom priamom kontakte. Ak z takéhoto kontextu niekto vytiahne nejakú vetu a vyhlási ju za hotový názor a zasadí ju do kontextu papierových novín, kde sa už po desaťročia očakáva mienkotvornosť (písali v novinách, tak je to pravda), je průser na svete.
Je to presne o tom, čo sa stalo bratovi dánskeho premiéra. Štvorica novinárov sa stala jeho priateľmi na Facebooku a napísala článok o tom, ako sa vyjadruje o opozičných politikoch. Na Facebooku ich nazval „krikľúňmi“ a „idiotmi“. Ak by to bol oficiálny rozhovor, tak povie, že „mlátia prázdnu slamu“ a „majú nedomyslené návrhy“.
Áno, je to také nejaké pokrytecké, hovoriť jednu myšlienku dvomi formami. Nepáči sa mi to. Ale v takomto stave je naša spoločnosť mimo blogy a tie internety. Navyše sú všetci (na čele s novinármi) v šoku, keď sa vytratí historická forma. Ach ten zvyk!
Ad 3: Čo sa týka obsahu tých káuz, mne bohate postačovali úvodné informácie o nich. Potom som sa už len zabával na tom. Mojou prizmou som videl aj to, čo bolo vtedy (a zdá, že aj dnes) ešte nepovedané.
Ak sa na ne pozriem z pohľadu využitia blogov a sociálnych sietí (a o tom bol hlavne tento článok), ja som mal pocit, že miera aj reakcie sú adekvátne. Aj blogovanie ma naučilo, že ak sa znesie brutálna kritika, je neproduktívne znova a znova a dookola vyvracať rovnaké tvrdenia. Statusy majú skvelú vlastnosť – odplávajú pod okraj obrazovky.
Ad4: Ty si dostal aspoň ten spam, ja ani ten nie. 😉
1)2)tusil som, ze vytiahnes ten dansky rozsudok 🙂 IMHO Treba rozlisovat bezneho cloveka a verejne cinnu osobu. U tej druhej a specialne u politikov by mali byt hranice toho, co je sukromne, ovela uzsie.
Na druhej strane, vytrhnutie z kontextu je novinarskou chybou vzdy, bez ohladu ci to je odpocute niekde na chodbe alebo na FB.
3)tiez som neriesil obsah, ale formu (ne)vyuzitia socialnych sieti v danych pripadoch. Osobitne pri „kauze“ Radia FM. Facebook je real-time medium, takze cakat dva dni s (hocijakou)reakciou bol jednoducho fail(vid FB stranka SaS).
braque: nechce sa mi specialne uvazovat, tak len tak strelim.
ok. ale nech potom novinari reaguju na tie fb statusy, tiez statusmi 🙂
-niekedy- sa mi to zda bulvarne, len sa to prenieslo na facebook. striehnu v profiloch cudzich ludi zo svojho utajeneho profilu (ina identita, priatelia priatelov a pod) a potom copypaste vystrel.
Chapem argument verejne cinnej osoby a ze by si mala davat pozor na hubu kdekolvek kedykolvek.
Druha vec je, ze na chvilu sa svetu otvorili aj politici, miesto toho „pikiho“ zakona spadnuteho zhora je tu zrazu aj cosi, co tomu predchadza, a k comu mozes zareagovat.
A teraz pozor, doteraz to bolo nanajvys tak, ze novinar vyhmatol politika, posunul to ludom. Ale vo facebooku, si vyhmatnem politika aj sam. Mozem to citat rovno. A kedze to vidim, tak novinar musi skusit nejake ESO, takze niezeby formuloval veci z FB do nejakej novinarskej formy, copypaste a mame to 🙂
Ak chcu mat nejake eso, tak potom radsej v tom, ze ma informacie k dispozicii ale pre novinarsku robotu, cize ich spracuva, dava suvislosti. Iba zobrat citat, zverejnit, to je nanic
rony, absolutny suhlas. Ak budem velky historicky optimista, mozno je kopirovanie statusov kopanie zdochynajucej novinarskej kobyly resp. minimalne novinarov, ktori pracuju copy/paste metodou, hlavne bulvarnych info.
Zaroven je to vyborna sanca pre politikov (a celebrity vseobecne), aby nieco riesili priamo s ludmi a posuvali im message,ktory sa im hodi.
Ja si ale politika nevyhmatnem, kedze ma napr. spominany minister vyhodil zo svojich priatelov. No co, budem sa musiet spolahnut na novinarov, kopirujucich statusy 🙂