Moje Áno, Nie, Nie na referendové otázky

Včera som si dal všeobecnú rozpravu nad právom na referendum. Dnes budem konkrétny a ukážem svoje odpovede. Otázky máme tri, budú tri kapitoly.

Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?

Podľa mňa je to otázka jazykovedná. Nie som vôbec presvedčený, že by sme mali prácu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra nahrádzať formou referenda. Možno by sme sa mali nabudúce v plebiscite rozhodnopvať, či chlieb patrí medzi pečivo. Ale keď už sa teda pýtate, tak odpoviem.

Prečo jazykovedná? Kresťania si v kostole pred Bohom navzájom vysluhujú sviatosť manželstva. Tým vzniká nerozlučný zväzok muža a ženy. Následne trvá manželstvo. Tak hovorí katechizmus. Po obrade sa ide do sakristie, kde sa podpisujú svetské papiere. V tomto momente vzniká zákonné partnerstvo dvoch ľudí pred svetskými zákonmi. Hodnoty dnešnej európskej civilizácie sú založené na kresťanstve. Nevidím dôvod, prečo by podobne nemal byť založená aj jazyk.

Áno, v spore či bolo skôr vajce alebo sliepka som na strane toho, že skôr bolo slovo manželstvo používané pre kresťanský zväzok (či cirkevný všeobecne) a až neskôr sa význam rozšíril aj na štátny zväzok muža a ženy. Tým sa zneprehľadnil. Mám rád jednoznačný výklad slov. Ak sa tohoto nebudeme držať čoskoro si neporozumieme bez zdĺhavých opisov, čo vlastne chceme povedať. Veď hovorím, že je to jazykovedný problém.

Tak, a teraz je otázka, či sa slovo manželstvo má použiť už od oltára, ale bo až od podpisu papiera. Z uvedeného je vám už asi jasné, ako to vidím ja. Slovo manželstvo je naozaj vyhradené cirkevnému zväzku a z princípu cirkevného zväzku to musí byť zväzok muža a ženy, nech už tá-ktorá cirkev používa obrady aké len chce a volá Boha ako len chce.

Preto nemám ani problém s tým, ak by sa v štátnych formulároch nahradili nadpisy kolóniek manžel/manželka slovami partner/partnerka. Pozor nezamieňať s pojmami Otec/matka. Tie sú naopak jednoznačné o vzťahu biologickom. Ale to je na iné rozprávanie.

Takže aby nevznikli dohady: Áno, súhlasím s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať iné spolužitie a tak ďalej.

Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?

Hore vyššie som napísal, že aj kresťanské a teda veru aj katolícke pári uzatvárajú svetské partnerstvo. Pre štát nestačí, že si vyslúžite katolícky obrat. Musíte ešte podpísať papiere.

Adopcia detí je papierová záležitosť. S genetikou, reprodukciu či akoukoľvek inou biológiou nemá adopcia nič spoločné. Takže nevidím dôvod, aby akákoľvek skupina dospelých sa nemohla starať o biologické potreby akékoľvek bezprízorného dieťaťa. Robia to rovnako tedy a ujovia v detských domovoch, v ústavoch, pestúnskych či profesionálnych rodinách. A robím to aj ja v našej katolíckej rodine.

Žiadne dieťa nesmie byť vychovávané samé, odrezané od hodnôt našej európskej spoločnosti. Tak sme sa dohodli, keď sme dávali dohromady Európsku úniu. Dokonca sme sa dohodli, že budeme akceptovať informácie o výchove v iných častiach sveta.

Je mi úplne jedno, či ho budú vychovávať dvaja, traja či desiati  ľudia. Aj moje deti vychovávam ja, manželka, súrodenec, 5-7 učiteľov v škole, 4 starí rodičia. Dokonca už aj nebohí starí otec má vplyv na jeho konanie. Veď koľkokrát si povie: “Čo by povedal starký?”, a jeho činy sú ovplyvnené. Je len a len výsledkom spoločenskej konvencie, že my dvaja z manželkou sme z pomedzi celého nášho malého spoločenstva právne zodpovedný za konanie našich detí do 18. veku ich života.

Áno, isteže, my dvaja s manželkou sme im najbližší. Pretože sme k nim fyzicky najbližšie a tvoríme im materiálny a mentálny domov. Nie pretože sme práve jeden muž a jedna žena. Ale preto, že sme tu pre nich 24 hodín až do našej smrti, aby sa mohli pritúliť poláskať, posťažovať. Sme im najbližší, lebo tak to oni voči nám cítia. Mohol by som trikrát tvrdiť, že som otec a ona je matka, tie deti musia cítiť, že my sme domov.

Preto, ak mám rozhodnúť, či by mohla mať právnu zodpovednosť akokoľvek zložená skupina dospelých nad deťmi, tak, jednoznačne mi je to jedno ako je tá skupina zložená. Teda ak mám rozhodnúť, či má mať právo akákoľvek dvojica či trojica byť domovom pre dieťa, tak je mi naozaj jedno, ako je tá skupina zložená.

Takže aby nevznikli dohady: Nie nesúhlasím s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova.

A ešte jeden dodatok: Práve a len túto otázku považujem za skutočne hodnú prepieranie formou referenda. A strašne, skutočne obrovsky som prekvapený, že zástancovia liberálnej spoločnosti, zástancovia partnerstiev, zástancovia slobodnej spoločnosti nechcú na dlhý čas rozotnúť túto diskusiu vo svoj prospech. (Bude tretí článok o účasti.)

Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Nuž a zas tu máme, podobne ako bola prvá, otázku hodnú vedeckej inštitúcie. Tentokrát je to Štátna pedagogický ústav. Jeho úlohou je:

Medzi hlavné aktivity ŠPÚ patrí riešenie otázok v oblasti kurikulárnych zmien, aplikovaného pedagogického výskumu; odborné a metodické poradenstvo; experimentálne overovanie; pilotné vzdelávacie projekty; reformy a zmeny v obsahu výchovy a vzdelávania; garancie Štátneho vzdelávacieho programu; rezortný výskum; odborno-metodické riadenie škôl najmä pri tvorbe Školských vzdelávacích programov; príprava pedagogickej dokumentácie pre školy a školské zariadenia v oblasti všeobecného vzdelávania a ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov.

Zdroj:  Štátny pedagogický ústav — statpedu.sk.

Úlohou školy je vzdelávať. Úlohou Štátneho pedagogického ústavu je pripraviť či schváliť či odobriť po obsahovej a pedagogicko-odbornej stránke akékoľvek osnovy akejkoľvek formy vzdelávania v oblasti sexuálnej výchovy. Ak niekde niekto vyučuje podivne, sú tu odborné štandardy a ich garantom je ŠPU. Tak nech pracuje. Naozaj nerozumiem, prečo by sme referendom mali nahradzovať jeho úlohu. Školy majú školské rady, konajú sa triedne schôdzky rodičov, je kopa možností, ako riešiť vzdelávanie.

Možno by bolo dobré nabudúce riešiť referendom, či sa má vyučovať teória pravdepodobnosti a kombinatorika. Veď pomocou nich sa cibrí gamblerstvo. Ups, omyl, predchádza gamblerstvu. Ale keď už sa teda pýtate, tak odpoviem.

Na túto referendovú otázku pozerám tak, že je to obligátna úloha školy ako vzdelávacej inštitúcie učiť nás o všetkom čo je okolo nás. Nemám rád literárnu vedu. Ale učil som sa jej základy na základnej škole, aby som vedel čo nemám rád. Na vysokej škole som sa vzdelával o homeopatii. Nie preto, aby som ju praktikoval, ale aby som vedel, na čom sú založené jej bludy.

Napriek tomu, že propagácia nacizmu, fašizmu, rasizmu či komunizmu je trestná, učíme o tom svoje deti. Učíme sa ich symboliku, učíme sa ich vonkajšie prejavy, učíme sa ich rozpoznať. Učíme sa o nich toľko, že každý jeden z nás by dokázal byť podľa týchto vedomostí aspoň priemerným rasistom, xenofóbom či nacistom z povolania Kombinatoriku a gamblerstvo som už spomenul.

Ľudia sa nerozmnožujú ani delením ani opeľovaním včeličkami. Patrí medzi  princípy všeobecnej inteligencie vedieť ako prebieha pohlavný akt a čo sa ním získava (trochu radosti a často nejaká tá zygóta). Aké sú prenosné choroby. Ako súvisí pohlavný akt s emóciami, duševnou rovnováhou či psychickými chorobami. Nie len ženy ale aj muži by mali v 21. storočí vedieť, ako funguje hormonálne riadenie vlastného tela či tela  partnera s ktorým sa zaviazali pred oltárom žiť spoločne doživotne.

Ľudia nežijú nekonečne. Umieranie je súčasťou života. Ako lekárnik o tom naozaj niečo viem. Bude menej eutanázii, ak sa o umieraní budeme učiť od malička. Len požiadavky na eutanáziu sú motiváciou k riešeniu etických a morálnych dilem medicíny a paliatívnej liečby.

Je nevyhnutné poznať svojho nepriateľa, aby som sa mu vedel ubrániť. Aby som vedel aké následky budú mať sexuálne činy každého z nás.  Jedna z najlepších kníh o živote kresťana sú Rady skúseného diabla, ktorú som dostal od svojho birmovného krstného otca. Som mu za ňu neskutočne vďačný a máloktorá kniha mi chodí po rozume častejšie ako táto. C.S. Lewis v knihe vykresľuje sklony a slabosti človeka, ako aj dôsledky, kam môžu viesť.

Takže aby nevznikali dohady:  Nie nesúhlasím s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania.

Kvôli mnohým záporom jednoznačne: Vzdelávanie má byť povinné bez ohľadu na predmet vzdelávania. Vzdelávať sa máme o všetkých dostupných vedomostiach ľudského rodu.

A teraz si ma môžete upáliť v komentároch.

Pod čiarou: Asi by to chcelo technickú novelu Ústavy v paragrafoch o referende. Referendové otázky by mali byť kladené ako nezáporné. Teda formulované bez záporov. V prípade prvej otázky to ešte ako tak ide, ale na ostatné dve sa nedá odpovedať záporne bez zmeny ich znenia. Až 3 zápory sú už priveľa a živnou pôdou na kupovanie či ľahké ovplyvňovanie.

Zdieľať?