Jsem stár, jsem moc stár, jsem superStár.
Povedal Jiří Stivín, keď spolu s vtipným moderátorom zľahka konverzovali pred uvedením jeho virtuózneho píšťalkového vystúpenia.
Z toho citátu ide hlavne o to slovo Superstár. Nie že by som sa tak cítil. (teda super starý, aby nevznikli podozrenia, že ako superstár) Ide o súťaž. Súťaž Superstár, ktorá hýbe súčasným Slovenskom. Teda hýbe. (v scenári by bolo napísané: ŤAŽKÝ POVZDYCH)
Bol som doma na Slovensku týždeň a titulnú pieseň som počul 5x denne. Začala si ju pospevovať aj moja dcéra. Žiaľ. A v tej súvislosti (v súvislosti so súťažou Superstár nie v súvislosti s mojou dcérou) mi napadajú aj ďalšie úvahy.Cena SMS-ky je 12 Sk. Nech je to 10, aby sa mi ľahšie počítalo. Ak ľudia poslali za večer 500 000 SMS, tak vyhodili do ľuftu päť miliónov korún. Viete vy, čo by sa za to dalo nakúpiť Horaliek?
Aj keď by sa to očakávalo, nevidel som českú verziu. Iba som zachytil český humbuk. Preto ma dosť prekvapilo, akí sú súťažiaci nepriebojní. Z reklamného humbuku som čakal, že to budú minimálne sebastrední, odhodlaní, cieľavedomí, sebavedomí individualisti. A ono nie. Poniektorí by sa pred kamerou najradšej schovali.
Diváci vytvorili nádhernú stádovitú atmosféru. Myslím, že ich pred prenosom veľmi nerozohrievali, preto klobúk dolu. Aj za to, že to vydržali 3 či 4 hodiny. Ešte mi napadá, čo budú 3 hodiny v poslednom kole robiť tí dvaja poslední šťastlivci.
Ale balady zaspievali a zarecitovali celkom fajn. To ma naozaj príjemne potešilo. Vedia spievať (len sa nesmú obzrieť viac ako 30 rokov späť), sú to normálni mladí ľudia (za vypadnutým si aj poplačú, veď s ním už čosi zažili) a evidentne (zákulisné zábery) ich to baví.
