My rozhodujeme, že sa necháme kúpiť volebnou kampaňou

Voľby sú pre niekoho len event a investičná príležitosť. Je zaujímavé sledovať, ako sa dokážeme nechať podplatiť. Peniaze vložené do kampane prinášajú požadovaný volebný výsledok. Nie pre tých čo fyzicky držia hlasovací lístok, ale pre tých, ktorí investovali do reklamy.

Keď som bol na vysokej školy, kolega, priateľ, dvojica v labáku ma poučil o tom, ako môžu byť voľby vnímané aj ako udalosť/event rovnako, ako je udalosťou napríklad Wimbledon. V Londýne sa deje športová súťaž. Ale je to udalosť, ktorá sa dá dobre speňažiť v mediálnom priestore. Amíci majú svoj Superrbowl.

Nič s tým neurobíme. Nič. Takto je. Voľby sú pre niekoho len event a investičná príležitosť.

Keď pracujem na akýchkoľvek svojich projektoch, hľadám body motivácie. Miesta, kde sa ukážu na povrch motivácie. A hľadám uspokojenie tých osobných motivácii zamestnancov tak, aby ich prienik so záujmami a cieľmi firmy bol čo najväčší. Veľmi sa mi osvedčilo ako prvý dokument si vyžiadať mzdový a prémiový poriadok. Hlavne mzdový a prémiový poriadok vedúcich pracovníkov.

Aké sú odmeny a prémie tých, čo investujú peniaze do volebných kampaní? 

To je tá kardinálna otázka. Ja tu v ostatných rokoch pravidelne hovorím, že je potrebné škrtať a škrtať a škrtať všetko čo je štátne. Minimalizovať výnimky a vyjasňovať náš životný priestor, nech si pod slovom priestor predstavíte čokoľvek.

Je to preto, že mi ide práve o tie motivácie. Pokiaľ tu bude štátna kasa ako samozrejmý zdroj peňazí a obludný objem štátnych zákaziek, bude tu motivácia zasahovať do riadenia spoločnosti.

Tí ľudia sú šikovní. To je prosto objektívny fakt. Tak nech pokojne majú svoje miliardové bohatstvá získané otvorenou súťažou medzi sebou. Naozaj nevidím dôvod im na to prispievať.

Ak som sa vám zunoval, pozrite si moje slová v lepšom podaní od Petra Havlíka na Drtinová Veselovský TV:

Politik Havlík: Babiš je prototyp post-totalitního oligarchy

Oligarchové si vzájemně nepřekážejí a postupně obsazují odvětví, na kterých je stát závislý. I díky tomu, že jsme se nedokázali vyrovnat se svou minulostí, říká spoluzakladatel ODS Petr Havlík.

Zdroj:  Politik Havlík: Babiš je prototyp post-totalitního oligarchy – Aktuálně.cz.

Keď som to pozeral a počúval, tak okrem pokyvovania a potešenia, že máme spoločný pohľad, som sa tiež stále zamýšľal práve nad tým, ako sa im to skvelo darí kúpiť si väčšinu. Jediná motivácia, čo mi napadá, je viera mnohých z nás, že aj im sa ujde.

Tak priatelia, ja vám to teda poviem: Prd baraní sa vám ujde. Len keď si to sami vybudujete, tak to budete mať tak, ako chcete. Inak sa budete len v predklone obávať, že sa za vás niekomu ambicióznejší postaví.

Máme teda rezignovať na demokraciu?

 

Rezignácia to je priznanie prehry. Rezignácia, to je vzdanie sa nádeje. Nádej, tú vám nik nemôže vziať. Tú môžete opustiť len sami. Je skutočne dôležité si držať vlastnú identitu. To nie je tovar na predaj. Nevzdorujem, aby som za každú cenu vyhral, aby som niekoho porazil. Ale preto, aby som sa aspoň dostal k tej reálnej skutočnej podstate sveta. Nie len pasívne prijímať nakreslenú realitu podľa predstáv a motivácii iných.

 

Naozaj nemá zmysel hodnotiť, vynášať súdy, pátrať či naplnili nejakú skutkovú podstatu nejakého trestného činu. Stačí, aby sme sa prestali opíjať tým čo nám oni nalejú. Aby sme videli skutočnú realitu a mohli sa slobodne a demokraticky rozhodovať podľa svojich osobných motivácii.  Podľa svojej osobnej identity s nimi súhlasiť či nesúhlasiť. Otvorený mediálny priestor môžeme obsadzovať sami. To je šanca, ktorej by sme sa nemali vzdať.

 

S využitím slov z rozhovoru P. Havlíka.

Snažím sa byť slobodný ako to len najviac ide. Preto píšem svoje blogy pre Projket N. Preto som podporil vznik tohto Projektu N.

Zdieľať?