Myšlienka, nie človek, to je to o čo mi ide

Včera som vám naložil. Ako by povedal môj šikovnejší brat, „plný kýblik“. Máte pocit, že sebstredne hovorím, že tak vám treba, keď ma nepočúvate?

Už roky-rokúce sa snažím presadzovať nejaké myšlienky. Všimol som si, že ľudia majú tendenciu vyhlásiť moje nápady za svoje najobľúbenejšie myšlienky. Pred cca siedmimi až ôsmimi rokmi som si začal hovoriť, že to z dlhodobého pohľadu nie je ktovie čo. Bola tu možnosť pristúpiť k životu radikálne v duchu hesla: Smith&Watson prebije 4 esá.

Zavrhol som to, ako trochu krvavý a rizikový prístup.

Rozhodol som sa stať profesionálnym lekárenským konzultantom.

Viete, keď ste konzultant, tak vám za to privlastňovanie si vašich myšlienok tí privlastňovači platia. Je to obojstranne výhodný obchod.

Z dlhodobého hľadiska je oveľa výhodnejšie, keď sa presadí myšlienky, ako to, že by sa presadil konkrétny človek.

Myšlienka je oveľa dôležitejšia, ako konkrétny človek. Milujem farmáciu a moje ambície zlepšiť lekárenstvo (podľa mojej predstavy o tom, čo je lepšie lekárenstvo) sa darí tím, čo si privlastnili moje konzultačné myšlienky plniť. Klásť dôraz na silu myšlienky, nie na silu jednotlivca, to naozaj funguje.

A takto je to aj s mojimi politickými myšlienkami, ktoré sa tu povaľujú na tom to blogu. Ja nepotrebujem, aby som ja bol ten, kto bude oslavovaný za ich prinesenie. Mne bohate stačí, že sa stanú. Preto som sa už niekoľkokrát na konci textu pýtal: A to si mám aj tú politiku robiť sám?

Určite sa nájde niekoľko desiatok charizmatickejších rétorov ako som ja. Osobností, ktoré dokážu strhnúť dav. Dokážu vyhrať volebnú kampaň. Ja si týchto ľudí vážim. Oni museli dokázať presvedčiť na ceste k aktuálnej populatite desiatky lobistov, desiatky vnútrostraníckych oponentov. Majú tú prepotrebnú štipku presne toho druhu talentu, vďaka ktorému za nimi ide 15-20% účastníkov volieb. Nech už sú to voľby na akejkoľvek úrovni.

A teraz sa poobzerajte po pravici, ako je to s presadzovaním myšlienok a ako je to s presadzovaním jednotlivcov. Ja by som zaplakal. Lídrov nikoho ako maku a o poriadnu myšlienku človek ani nezakopne.

Trochu to tu odľahčím a dám príbeh obyčajného Lopatku.

Keď Richard Sulík po voľbách rozoslal e-mail, aby sa prihlásil, kto má záujem o posty pre nominantov SaS, plne som ho chápal. Mal skupinu ľudí, o ktorej vedel, že má nejaký SaS-príbuzný pohľad na riadenie štátu a neriešil, či to bude tá alebo oná osoba.

Najväčším úspechom v riadení štátu bol Lopatka: Pre mňa bola práca v poisťovni službou vlasti. V živote by sa tam nedostal, keby nemal niekoho:

Charizmatického, kto vyhrá voľby.
Chce dosiahnuť naplnenie myšlienky, nie osobnej potreby.

Výsledkom bolo, že skrze myšlienku si SaS naplnila aj svoje osobné potreby. Osobným záujmom totiž bolo presadiť myšlienku efektívneho fungovania inštitúcie.

Koniec príbehu, naspäť do reality.

Milí debilkovia – lídri nikoho! Nehovorte že som vám nehovoril, že máte presadzovať myšlienky nie seba. Takých vás máme plné zuby. Pre takých máme označenie bafuňársky politk. Ale skutkami priatelia, to je to čo sa počíta. Kvôli rozprávačom veľkých myšlienok, ktorí presadzujú len a len seba sa nám k voľbám nebude chcieť.

Medzi nami, poďte bližšie, čosi vám šepkám. Oni, tí lídri nikoho, keď dajú na moju radu a spíšu si tie myšlienky, tak zistia, že sú si akýsi blízky. Dokonca oveľa bližší, ako sa im snažia našepkať ich financovatelia. A aj my, voliči na pravej strane zrazu budeme vidieť, že má zmysel ísť voliť. Budeme mať väčšiu istotu, že ak hodíme do urny tú svoju pravú stranu, tak aj po škandále konkrétneho človeka sa nebudeme musieť za svoju voľbu myšlienok hanbiť.

Tak ako sa ani ja, napriek akejkoľvek Sasanke, nehanbím, že som do urny hádzal myšlienky SaS. Stále sú tu, nech si to zelení mužíčkovia medzi sebou rozdajú akokoľvek, tie myšlienky stále budú pokračovať. Keď bude nový líder SaS inkontinentný, myšlienku hádam nájde na ulici ležať niekto rozumnejší.

Alebo si mám tie moje myšlienky ísť presadzovať sám?