Na viac práce za naše vyššie dane a odvody zatiaľ nemáme nárok – rozhodla štátostrana

Práca za dávky – to bol jeden z programov  pred ostatnými voľbami mne sympatickej SaS.  Ráno som sa pri ceste z obchodu zdravil so susedami, ktoré práve takto za dávky hrabali verejné priestranstvo v našej obci.  Tešil som sa z toho, ako som sa vždy v lekárni tešil keď ma ráno vítala sanitárka s upratanou lekárňou. Mám rád, keď tieto drobnosti ľudia robia. Obdivujem ich, mňa by to nebavilo a preto rád veci delegujem.

Máme doma fotky z 50. rokov zo stavby Trate mládeže do Štiavnice. Strýco na nej pracoval. Denne sa mi v RSS-ke zobrazujú staré fotky z USA z rokov cca  1900-1930.  Pri geocechingu v posteli si rád čítam listingy kešulí, ktoré sú v ďalekej prírode, teda 2-10 kilometrov od cesty. Často sú to historické exkurzi do obdobia, kedy vznikali zaujímavé železničné, cestné stavby či budovy. Občas sú tam dobové fotky.

Všetky tieto fotky majú spoločné davové scény. Všade je hafo-veľa robotníkov s lopatami. Hafo-veľa murárov. Ale sú to staré časy, kedy nás na planéte bolo o pár miliárd menej.

Jožo s tajomníčkou si ten  projekt dávky za prácu  rozpracovali a potom prišli predčasné voľby. No akeďže socialisti majú toto isté naplánované až na koniec roka 2013, tak to predložili toť včul 2.7.1012. Aj aby im to neukradli kompletne a aj aby sa na ďalšom príklade ukázalo, ako to štátostrana v skutočnosti s istotami myslí.  Výsledok je taký, že 3.7. boli všetci socialisti proti.  Plán hovorí, že koniec roka 2013, tak koniec roka 2013! My si naše sieťové grafi so sociálnymi istotami rozvracať nedáme!

Už ma chápete,  prečo to celé najbližšie 3 roky nemá zmysel?  Práci česť!

Priatelia, nepísal som o tých fotkách len tak. Ide o nasledové: Tú prácu musia robiť ľudia osobne, rukami a davovo. Bez ohľadu, že naša spoločnosť postúpila v technologickom rozvoji. Musíme sa jednoducho v niektorých miestach vrátiť k tomu, aby ľudia dostali prácu do ruky.

Viete, nemyslím si že štát má hospodáriť ako firma. Ako, veď úlohou štátu je míňať, úlohou firmy je zarábať. Štát musí míňať peniaze tak, ako to spoločnosť, ktorá si ho vytvorila, potrebuje.

My dnes nepotrebujeme, aby sa pri stavbe dialnic využívali moderné megabagre, megaťahače, megacisterny, megazametače a ďalšie skvelé  cestné stroje. Ani na čistotu mesta to nepotrebujeme. Ani na stavbu kanalizácie do kde-akej prilepenej  cigánskej osady. My potrebujeme, aby tam podchvíľou pracovali ľudia, ktorí nemajú žiadne pracovné náviky.

Priatelia, viete čo potrebujeme? Aby starí otcovia zas hovorili svojim vnukom pri táboráku:

“Vidíš tamten most? Tak všetko ten betón som tam rozhŕňal s tvojimi 5 ujami a strýcami. A celá naša osada si vykopala kanalizáciu vlastnými rukami. Tak nie že ťa do paroma napadne nachádzať do záchoda noviny.”

Keď som prechádzal onehdá staveniskom R2, niekde nad Beňadikom, nevidel som tam jediného z lopatou. Len samých navigátorov s plácačkami a vo vestách, ktorí posedávali a čakali, kým prídu stroje, odídu stroje, kým to tie stroje urobia.

Keďže je tu nejaký balík peňazí, ktoré na tie dávky spotrebujeme, mal by tu byť aj jasne definovaný balík práce, ktorý za tie dávky dostaneme. A nech sa skúsi niekto v tej súvislosti niekto posťažovať, že nemá pre aktivačné práce nejaké stroje. Nech je čokoľvek od naklonenej roviny a kladky v práci za dávky prísne zakázané.

Pod čiarou: Poslednou inšpiračnou kvapkou mi bol Rony, čo to po webe pár krát naznačil a nedávna opätovná spomienka. Za môjho detstva zbierali bále na poli a fortieľne ich nakladali na vlečku polonahí chlapi opálení ako cigáni. Včera som videl, ako sa  po poli preháňal vysokozdvyžný vozík – tereňák.   Áno, aj tie dotácie  do poľnohospodárstva sú z našich daní a odvodov.

Zdieľajte obsah s priateľmi: