Na Vítkove stojí Žižka zadkom do predku

Pravidelná víkendová fotografická reportáž z nášho rodinného výletu.  Tentokrát sme boli na Vítkove obzrieť, ako sa to tí husiti dokázali ubrániť pred presilou.  Na tvári miesta sme zistili, že ak má byť zachovaná historická vernosť, jazdecká socha Jana Žižky by mala byť otočená o Π radiánov.

Keď sa človek o udalostiach učí z učebníc, zdajú sa mu riadne vzdialené.  Rok 1420 ani nehovoriac. Kým som si neuvedomil, že tam, čo stojí Žižka, to je ten Vrch Vítkov, mal som o celej bitke monumentálnu predstavu vytvorenú známou filmovou trilógiou.  A pritom vraj v skutočnosti celkovo umrelo 144 križiakov z cca tridsaťtisícovej armády, ktorou sa Zikmund snažil obliehať Prahu. V kontexte súčasnej veľkej Prahy je Vítkov taký pahorok. Dokonca by som povedal, že je to skôr podstavec pod sochu a nie vrch. Veď uznajte, dobíja sa dolu kopcom.

Apropó, traduje sa, že víťazstvo husitom zabezpečilo aj to, že Zikmund musel dlho cválať do kopca, kým sa konečne s mini stretol. To ho vyčerpalo a keďže husiti nemali kam ustúpiť (za chrbátom mali strž) bola úvodná morálna a fyzická výhoda na strane revolucionárov. Priatelia, choďte sa tam pozrieť. Vítkov je klasickým, jedným z mnohých českých vrchov, ktoré sa dobíjajú z kopca.

Keď sme tam túto jar boli my, dobíjali Vítkov chrobáky, ktoré tam mali svoj veteránsky zraz. Takže tentokrát zachytávajú fotografie tri historické obdobia, Husitov, Históriu železničnej dopravy v oblasti Karlína, Históriu motorizácie Nemecka a samozrejme aj čosi navyše.

Fotky sú klikacie a každá je aj viac ako menej okomentovaná. Tak nech sa páči.

Zdieľať?