Naša nenávisť k hlúposti ničí svet založený na ľudských právach a slobodách

Každý jeden sme priemerne zodpovedný. A nežije sa tu jednoducho. Nemám na mysli špičkovú profesionalitu. Tam je samozrejmé, že sa očakáva bezchybnosť a neomylnosť. Mám na mysli našu druhú profesiu – profesia občan. (Maďari, Briti, Španieli či Dánovia odpustia, poddaných a obyvateľov bez občianskych práv republikovej demokracie sa tento článok netýka.)

A možno sa skúsme  pozrieť na obe tie profesionality. Na tenkú hranicu medzi úmyselným podvodom a nevedomým omylom. Aj v každej tej profesionalite.

Českom hýbe aférka o tom, ako sa v jednom regále nachádzajú dva úplne  ale úplne rovnako vyzerajúce tovary s úplne rovnakou cenou. Jedno má na obale názov “čerstvé mäso” a druhý “mäsový výrobok”.  To prvé je mäso odrezané zo zvierať a zabalené. To druhé je mäso napichané zmesou vody a morskej riasy – špongie. To prvé obsahuje množstvo vody zodpovedajúce fyziologickým pomerom vo zvierati tesne pred zabitím. Ten druhý výrobok bol ešte o nejakú ďalšiu vodu aktívne obohatený.

Dokonca by sa dalo povedať, že cena suroviny je v druhom prípade síce nižšia, ale bola do toho tovaru vložená ešte ďalšia práca. Takže rovnaké číslo na cenovke je logicky odôvodniteľné.

Predstavujem si svet tolerantný k hlúposti. V takom svete by predajca po upozornení, že je hlúposť dávať to do jedného regálu vedľa seba, povie: “Prepášte, máte pravdu, je to od nás hlúposť, už sa to nestane.”  Na druhý deň by rozdelili regál, označili písmo, aby to aj moja nebohá starká bez šošoviek videla a pohoda. Nikto z nás by na druhý deň už na to nemyslel a necítil sa prejdený šijacím strojom.

Teraz? Základná reakcia je: “Všetko je v súlade so zákonom, skutok sa nestal.” A potom niečo o trvale udržateľnej krave a nemiestnom domýšľaní si a obviňovaní z podvodov.

My zákazníci sa zas cítime, že nás na každom rohu chcú ondiať a ošťať. A každý z nás dokáže bez mihnutia oka vymenovať 28 príkladov, prečo sme oprávnení sa tak cítiť. A kto menej je za debila. Že priatelia, v podvedomí tak nejak všetci tušíme, že umiestnenie v tom regále je zámerné, aby sa popri tovare s bežnou maržou predal aj tovar s vysokou maržou. V marketingovej teórii sa tomu odborne a česky hovorí “chytrá cena”. Vo svojej podstate markeťácii predajcu predviedli pokročilé marketingové nástroje. Vysokú profesionalitu.

Skúste si to predstaviť: Koľko energie by nám ostalo na príjemný život. Nie len predpokladať dobrotu, ale sa v duchu desatora aj správať. Len tak z dobroty človečenstva v nás.  Poučení markeťáci by zmenili svoju znalostnú bázu a už by sa neučili metódy o ktorých všetci tak trochu tušíme, že sú podvod. Nie preto, že im to prikážeme zákonom. Z dobroty v srdci.

Ale kto začne? Kto pretne túto špirálu, v ktorej sa točíme čím ďalej rýchlejšie?

Nedávno v Londýne našli masové hroby zo 14. storočia. z obdobia “čiernej smrti”.

Bola to jedna z najhorších pandémií v histórii ľudstva. Odhaduje sa, že morová epidémia známa ako čierna smrť v polovici 14. storočia usmrtila milióny ľudí.

Niektoré zdroje dokonca hovoria, že počet obyvateľov na Zemi pre ňu padol zo 450 na 375 miliónov.

Zdroj:  V Londýne stavali železnicu a vykopali obete čiernej smrti | Človek | tech.sme.sk.

Yersenia pestis, mrška jedna, vraj vtedy vyhubila 60% vtedajšieho obyvateľstva Európy.

To muselo byť krásne prázdno na svete.

Nedávno som zachytil myšlienku, že náboženstvo v histórii splnilo jednu zásadnú úlohu. Keďže spoločnosť nedokázala zabezpečiť fungujúce vymáhanie dobra, muselo sa strašiť náboženským večným zatratením. Možno sa nič nezmenilo v našej schopnosti byť dobrí. A namiesto z kazateľnice padajú na nás zákazy a príkazy zákonov, vyhlášok.

Cirkev alebo parlament? A je v tom vôbec nejaký faktický rozdiel? Rozhodne by mal byť! Cirkev je založená na dogmách, parlament to je demokracia v rýdzej podobe. Napriek tomu sa nám tu nežije bez problémov. O nejakom pohodlí ani nehovoriac. A to hovorím s plným vedomím zásadného rozdielu medzi problémom a nepohodlím.

Katolícka cirkev sa trochu poučila. Od križiackych výprav sme sa dopracovali k dnešnej tolerancii. Neberte to ako samozrejmosť!  Trvalo to 1800 rokov, tak sa nám pri dĺžke nášho života, že napríklad manželstvo katolíka a protestantky nemá žiaden výbušný potenciál.  Európa to na chvíľu brala ako samozrejmosť, ako vec o ktorú sa netreba starať a bolo z toho humanitárne bombardovanie Sarajeva.

Myslíte že sa zastupiteľská demokracia tiež trochu pootočí? K tolerancii, k jednoduchosti, ku koreňom základných práv a slobôd?

Dnešný svet nie je často postavený pre nás priemerne zodpovedných, priemerne poctivých a priemerne slušných. Snažíme sa, nie že nie. Listina základných ľudských práv je dobrý materiál. Ale koľkokrát už bola vyfliaskaná v ostatnom čase? Presne v súlade s demokratickými pravidlami a trvalo udržateľnou kravou!

Skutočným problémom je, že sa k tolerancii, k slobode a ku koreňom ľudských práv a slobôd nepribližujeme. Naopak, stále viac sa objavujú komunistické alebo nacistické nápady pekne pomenované. Čo tam po veľkosti pocitu slobody, veľkosti solidarity v nás, miery demokracie v spoločnosti a pocitu ľudských práv všeobecne v danom momente. Vždycky môže byť lepšie. Trend ma znepokojuje. A to veľmi.

Zdieľať?