Nemysleli ste si hádam, že žijeme v demokracii

Hovorí Gordon Gecco v jednom kongeniálnom filme. Ten nadpis použijem ešte mnohokrát. Je to totiž komplikované. Nielen s tou demokraciou, ale aj s vymýšľaním nadpisov.

Tento odkaz som si nechával ako moment posledného napätia do môjho ostatného celulózového výluhu a nakoniec som naň zabudol. Alian píše, že v Bratislave sa oslavovali 6. narodeniny väznice Guantanámo.

Toto je vážne komplikovaná otázka. Pred šiestimi rokmi naložili pár desiatok ľudí do lietadla, odviezli ich na druhý koniec zemegule a sú tam do dnes. Alian tam spomína aj nejaké tie sebevraždy a tak podobne.

Je to naozaj veľmi komplikované. Ľudia so sklonom k sebevražde v západnej civilizácii bývajú hospitalizovaní na psychiatrických oddeleniach. Aby neboli sami sebe nebezpeční. Dostanú nejaké tie antidepresíva tretej či koľkej generácie, pokecajú s kvalifikovaným personálom, ktorý doma čakajú starosti čo na večeru, pocvičia si pod dohľadom telovýchovného inštruktora a potom sú vypustení medzi pospolitý ľud.

Hovorím, je to naozaj komplikované. V nedeľu som počúval reportáž z nemeckého väzenia, kde Stasi internovala politických. Vyslaný redaktor spomenul, že tam nikdy nemali prístup právny zástupcovia obvinených. Až po tom ako ich vypočuli a previezli do bežného zariadenia sa mohli pripravovať na proces, ktorý im zabezpečil… No sociálne istoty a svetlé zajtrajšky to vraj neboli. Redaktor hovoril, že s tými právnymi zástupcami to bolo ako v tom Guantanáme.

Je to skutočne zložité. Tak som si to nechal takto na večer. Predpokladám, že zajtra doobeda napíšem nejaký ten článok, takže táto nikam nevedúca komplikovaná úvaha čoskoro upadne do zabudnutia. Ako tí väzni kdesi na ostrove slobody.

Demokratické slobody sú skutočne veľmi komplikovaná záležitosť.