To všetko v čase krízy, dôležité rovno dodať. Nevime, či si novinári všimli, ale všetky, slovom všetky opatrenia, ktoré kde-kto robí na eliminovanie dopadov krízy, sú opatrenia na podporu míňania peňazí.
Predpokladajme, že kríza existuje. Reálne existuje, keď aj len ako dôsledok priania a písania o nej.To je samozrejme dôležité. Pretože tým definujeme iné podmienky, v ktorých sa spoločnosť nachádza. A iné podmienky vyžadujú aj inú prácu s informáciami.
V kríte mäso nahradili cestoviny.
Novinári zotrvávajú vo svojich investigatívnych klišé, pritom v tejto chvíli by nemali skúmať, koľko dostal (primátor), ale kde to minul. A samozrejme to kde neznamená Slovensko, ale celú Európsku úniu, pretože slovenská ekonomika už nie je len to čo je fyzicky na Slovensku. Čím viac dostanú štátny úradníci na odmenách, tým viac dajú zarobiť súkromnému sektoru. Samozrejme, ak to zo strachu nebudú sysliť kdesi na termínovaných účtoch „na horšie časy“, čím tie horšie časy spôsobia.
Zotrvačnosť v myslení je v týchto dňoch priam vražedná. Politici, napríklad český premiér, zotrvávajú vo svojom obvyklom vtipkovaní, pritom v týchto dňoch dokáže jedno zle preložené slovo poslať malú národnú menu (forint) do hlbokých pekiel, z ktorých sa bude spamätávať týždne.
Investori stále považujú strednú a východnú Európu za jeden ekonomický celok, vyvíjajúci sa rovnakým smerom. Pritom za ostatné výsledky za štvrtý kvartál sa krajina od krajiny skutočne líši. Už to nie je monolitný blok rozvíjajúcich sa ekonomík, kde percento rastu je priamoúmerné vzdialenosti od Bruselu.
Určite je ťažké pre priemerného občana dokázať dohliadnuť za prvý roh, preskočiť zajtrajšok a uvažovať aký dopad má dnešný čin na pozajtrajšie dianie. Je to rovnako ťažké, ako pochopiť, že znížením daní sa navýši celkový príjem, keďže viacerí zaplatia síce jednotlivo menej, ale v kumulácii viac. Ale kto to má denno denne búšiť do ľudí, ak nie novinári a politici?
Prvým krokom k vytriezveniu a odháknutiu sa z davovej psychózy by mohlo byť také medziročné porovnanie skutočných výsledkov. Ja som si ho urobil a ukázalo sa, že je všetko v poriadku. Určite, pri porovnaní januárových a októbrových čísiel nastal prepad. Ale kto na základe takýchto porovnaní urobí záver a stratégiu na marec a apríl, je… Určite, nie každý uvidí kópiu krivky medziročne posunutú nahor, ale práve o zmene medziročného trendu je to skutočne zmysluplné rozhodovanie čo ďalej. To pochopenie, či sa s v danom jednotlivom biznise skutočne niečo nepríjemné deje.
A to všetko v čase krízy.
Bonusová rada: Napríklad také medziročné porovnie trendov týždňových dát s vyznačením (a nahradením priemerom z okolia bodu) sviatkov a voľných dní je to pravé orechové. Napríklad skúste každý výskyt slova kríza nahradiť slovom iné podmienky.
Nabudúce o problémoch a výzvach. (To aby som nezabudol.)
Ja s tým nemôžem súhlasiť, že nie je podstatné, koľko primátor dostal, ale kde to minul. Je predsa rozdiel, či si za peniaze postaví dom primátor, alebo mesto použije peniaze na stavbu budovy, z ktorej budú mať niečo všetci občania. Alebo je iné, keď si nové auto kúpi primátor, a keď sa peniaze prispejú na obnovu vozového parku MHD. Vplyv na ekonomiku (stavebníctvo a automobilový priemysel) bude rovnaký, ale v jednom prípade bude mať z toho niečo iba primátor a jeho rodina, v druhom viac občanov.
Hm.. tak nejak.
Hlavne na jednej strane balíčky dotácii, podpora „podnikania“, na druhej strany výzvy „šetrime, šetrime!“ Trochu protichodné..
Mali by sme hlavne poctivo a poctivejšie prinášať hodnoty do spoločnosti a trhu, za ktoré sme platení, a podporovať míňaním peňazí primárnu výrobu a užitočné služby a nie finančných špekulantov, ktorí za hodnotu peňazí do systému vnášajú pramálo „vytvorených hodnôt“.
Zakladna keynesovska identita I=S, Investicie sa rovnajú úsporám… :-D, ale viem, my sme otvorena ekomika.