O mobiloch a škole

Tento text je pokračovaním článku Vyrastal som bez telefónu a rodičia boli spokojnejší, ktorý som napísal 9.10.2004. Pozor, budú militantné názory. Ak mi ich chcete vyvrátiť, môžete tak pomôcť mojej dcére.

Môj osobný a základný postoj je, že decku do takých 15-18 rokov mobil netreba. Nevidím žiadne nové výzvy, ktoré by moja generácia neriešila a všetky rovnaké sme vyriešili bez mobilu. Nevidím žiadne nové, pri ktorých riešení terajšie decká potrebujú mobilný telefón.

Vlastníctvo mobilu u decka kazí jeho zmysel pre zodpovednosť. Narúša schopnosť dodržiavať dlhodobé záväzky a pravidlá.  Mobil  vychováva decká k nezodpovednodti a ľahkovážnosti. Veď vždy je možné dohodnuté stretnutie presunúť, odvolať, zmeniť.

Mobil u detí paradoxne vezme rodičom schopnosť odpovedať na otázku: „Čo robí vaše dieťa práve teraz?“ Mobil navodzuje falošný pocit kontroly rodiča nad konaním dieťaťa. Stráca sa priestor na budovanie dôvery medzi dieťaťom a rodičom, čo v neskoršom veku môže byť skutočne nebezpečné.

Mobil do školy absolútne nepatrí. Nie že na hodiny. Mobil nepatrí do školy od momentu ranného vstupu žiaka do budovy po moment jeho poobedného odchodu z budovy.  Mobil nie je vyučovacia pomôcka.

Mobil v rukách žiakov je statusovou záležitosťou a vyvoláva prejavy xenofóbie.  Rovnako ako to bolo v prípade „céčok“, „západného oblešenia“ a podobných módnych vĺn.

V každej škole vo vstupnej hale by som zriadil tak 200-300 litrové akvárko. Na topenie mobilov. Každý mobil, ktorý zazvoní počas vyučovania skončí povinne v tomto akvárku. Raz za mesiac je vykonávaný slávnostný výlov.

Áno,  je známe a na tomto blogu sa tým netajím, že vychovávam dve decká. So staršou prváčkou  som sa pred nedávnom dohodol: Presvedč  ma, že ho potrebuješ a jeden z tých dvoch čo sa povaľujú v skrini + jedna z tých troch SIM kariet čo sa mi povaľujú v peňaženky sa stane tvojom osobným vlastníctvom a účet za služby bude súčasťou tvojho vreckového rozpočtu. Ak jej chcete pomôcť k mobilu, skúste ma presvedčiť v komentároch.  Skutočne a seriózne, hľadám kontrapríklady k tu vyjadreným názorom. Človek ľahko niečo prehliadne.

A jedna doplňujúca otázka: Stretli ste sa s tým, že by sa decká v škole učili pravidlá používania mobilov, učili ako z mobilu vyťažiť maximum služieb, napríklad na hodine informatiky, a podobne?

Doplnené v roku 2017: To čo som napísal pred 9 rokmi stále platí. Akurát pod „mobil“ si prosím predstavte hlasové a iné komunikačné služby. Proti počítaču vo vrecku naozaj nič nemám a neplatí preň skoro nič z uvedeného. Preto mali obe moje decká od začiatku hneď „chytrý telefón“.

18 komentárov pri “O mobiloch a škole

  1. Určite by sa dalo o tom dlho diskutovať. Ale čo mám robiť, keď s Tvojimi argumentami súhlasím? 😉

    K doplňujúcej otázke: a učia sa deti v škole čokoľvek „pre život“? Je jedno, či sa bavíme o mobiloch, o reklame, o komunikácii… Ja osobne som v tomto skeptický a mám na školský systém dosť kritický názor. Na druhej strane v tom vidím aj isté pozitívum: rodičia majú naďalej slušný priestor na výchovu a vzdelávanie svojich detí podľa vlastných predstáv. Ak chcú.

  2. Ani mozny vznik krizovych situacii lubovolneho charakteru, kedy mobil je jediny kontaktny prostriedok na zavolanie rodicom, ta nepresvedci? 🙂

  3. Samozrejme, mal som na mysli skutocne krizove situacie, ujma na zdravi a pod., nie autobus 🙂

    Ja to vidim takto: Ak by sa nieco vazne stalo – a to moze byt naozaj cokolvek nepredvidane ani v najhorsom sne (nahoda je blbec) – tak buchat si hlavu o stenu, ze preco som len nedal dietatu mobil aby sa ozvalo, je uz zbytocne.

  4. aj ja sa prikláňam k pikiho názoru – mobily deťom nepatria do rúk. Ja sa na to pozerám z iného uhla pohľadu – mám 19 a mobil používam cca od 14.-15. roku života.

    Prvý rok som dochádzal do miestnej ZŠ a telefón som viac-menej nepotreboval. Nejako ma nezaujalo využitie telefónu na „predzváňanie“ a podobné činnosti. Telefón som ani nepoužíval (len občasná komunikácia s rodičmi).

    Neskôr na SŠ, keď som išiel bývať na internát som začal využívať telefón intenzívnejšie. Rodičia mi pravidelne volali (telefón nám pomáhal udržiavať aspoň nejaký kontakt). Okrem toho som si pomocou neho vybavoval aj školské veci – zájsť si k niekomu po úlohy v úplne neznámom meste nie je sranda….

    Podľa môjho názoru (a skúseností) je to vhodná pomôcka pre „internatistov“. Ale len do istej miery. Spolubývajúci, ktorý mal voľné hovory každý večer, volal domov svojej frajerke od tej siedmej do…. kým nešiel spať. A takého spolubývajúceho si človek ani neužije, a začne mu na tej izbe zavadzať (pokiaľ sa budete zo slušnosti pokúšať nevyrušiť ho počas telefonátu).

    Pokiaľ veľmi chcem, tak sa dá na používaní telefónu nájsť niečo pozitívne – „šetrenie“ na kredite. Dohodnete sa s dieťaťom, že mu budete pravidelne dobíjať kredit za nejakú sumu. Ono sa vám na oplátku zaviaže, že časť toho kreditu si uchová ako železnú rezervu pre prípad núdze (volanie v krízových situáciach). Čím trvdšie podmienky mu nastavíte (čím menej kreditu na deň (v prepočte)), tým sa viac bude musieť snažiť. Aby sa dostavili účinky, treba dotovaný krediť nastaviť zo začiatku na dosť nízko (neskôr by ste sa stretli s odporom!), ale zasa prijateľne, aby mu zostal nejaký kredit na vlastné minutie…

    Toľko môj názor.

  5. Pripadá mi, že sa tu rieši zástupný problém. Nejde predsa o to, či žiaci mobil *majú*, ale čo s ním *robia*.

    Ak niekomu zvoní mobil na hodine, mal by za to dostať poznámku, po druhom takomto prípade zákaz nosiť mobil do školy. Ale iba pre toho konkrétneho žiaka. Nie je dôvod, aby boli za jeho správanie trestaní aj spolužiaci, ktorí si pred hodinou zvonenie vypnú.

    Pokiaľ chce škola mobily zakázať globálne, ok, je to rozhodnutie vedenia školy; rovnako ako sa môže rozhodnúť napríklad zakázať nosiť rifle. Ale to rozhodnutie by sa malo robiť na každej škole osobitne, nie rozhodnutím ministerstva; to je zbytočný mikromenežment.

    Nesúhlasím ani s argumentom, že žiaci v škole mobil nepotrebujú. Po prvé, nie je úprimný. Nemyslím si, že by niekto chcel teraz zakazovať *všetky* predmety, ktoré neslúžia účelu vyučovania, teda napríklad aj sponky do vlasov, alebo nosenie pravítka do školy v deň, keď nie je hodina geometrie. Nie, tento argument sa používa len selektívne na mobily. Po druhé, či žiak mobil naozaj potrebuje, to môže byť individuálne. Predstavte si napríklad, že rodič chodí s autom pre dieťa do školy; je rozumné, ak si môžu navzájom poslať SMS, že dieťa sa zdržalo v školskej jedálni, alebo naopak rodič uviazol v dopravnej zápche. Môžu existovať aj iné dôvody, ktoré by nám teraz nenapadli, ale to neznamená, že to nemôžu byť rozumné dôvody.

    Celý tento zákaz považujem iba za demonštráciu sily – zo strany ministerstva, a zo strany všetkých, ktorí ho obhajujú. Áno, niektorí žiaci robia s mobilmi neplechu. Tak za to potrestajme všetkých. Prečo? No predsa pretože môžeme!

    Skúste sa zamyslieť, ako by ste sa cítili, keby vám niekto v zákonníku práce zakázal nosiť mobil do zamestnania, pokiaľ nie je telefonovanie súčasťou vašej práce. Je to iné, lebo my už sme dospelí, my už sme mazáci?

  6. Zaujímavý názor, celkom sa mi páči. Myslím, že sa (viacerí) zhodneme v tom, že si neželáme nejakú centrálnu právnu úpravu, zakazujúcu vlastníctvo/používanie mobilov v školách.

    Ale Pikiho vyjadrenie, že mobily do škôl nepatria nebolo volaním po zákone, vyhláške alebo nariadení. Bolo to obyčajné vyjadrenie názoru rodiča, učiteľa, dospelého: ak mi niekto povie, že do školy nepatrí napríklad braková/dobrodružná literatúra a mnoho iných vecí, tak s ním budem súhlasiť. Napriek tomu si stojím za tým, že som nesledoval výklad učiteľa, ale pod lavicou som čítal Mayovky. Občas som o nejakú knižku dočasne alebo aj trvalo prišiel, ale robil som to aj na všetkých školách (akurát na vysokej som vymenil mayovky napríklad za noviny) a robil by som to aj dnes. To však nič nemení na tom, že to nie sú učebné pomôcky a že na vyučovanie (= do školy) nepatria. Zároveň to však neznamená, že by mali byť zakázané nejakou právnou normou.

    A to, čo sa rieši ako hlavná téma, je otázka či dať alebo nedať dieťaťu mobil. Škola je v tomto kdesi na druhom – treťom mieste, a ministerstvo sa ani nedostalo do rebríčka priorít. 😉

    Pokiaľ sa rodič rozhodne dať dieťaťu mobil, aby mohli vzájomne komunikovať, alebo aby dieťa malo komunikčaný prostriedok pre výnimočné a krízové situácie, je to úplne v poriadku.

    Ak sa rodič rozhodne dieťaťu mobil nedať, pretože to zvádza k nezodpovednosti, pretože to stojí (zbytočné) prachy, pretože to vedie (ako mnoho iných vecí) ku kastovníctvu, pretože dieťa mobil skutočne nepotrebuje, atď., aj to je úplne v poriadku.

    Rozumiem obom skupinám názorov, ale prikláňam sa k druhému z nich.

    Zvonenie mobilov na hodine? Odvolám na svoj prvý príspevok, kritický pohľad na školstvo a dovolím si trochu utópie: Primerený učiteľ je zvonením počas vyučovania vyrušený, hnevá ho to, dáva žiakovi poznámku alebo volí iné represívne opatrenie. Špičkový učiteľ sa zvonením trápiť nemusí, pretože zvonenie bude vadiť samotným žiakom, oni nebudú chcieť byť rušení a zjednajú si poriadok.

    A pokiaľ sa bavíme o dospelých: nepotrebujem mať v zákonníku práce zákaz nosiť mobil do zamestnania. Ako zamestnávateľovi mi bude vadiť, ak sa má môj pracovník venovať klientovi a popri tom si bude vybavovať súkromné hovory s manželkou o tom, aké mlieko má kúpiť po ceste z práce. Rovnako mi môže vadiť, ak platím čas pracovníka, ktorý on strávi na ICQ, skype, G-talku, pokeci či inou „produktívnou“ činnosťou. Zamestnávateľ to môže riešiť rôzne – nariadeniami, blokovaním prístupu k takýmto službám, alebo aj inými (menej represívnymi) opatreniami. Podobne aj škola – využitie formálnej moci skutočne nie je jedinou možnosťou…

  7. Tiez si myslim, ze nie je dolezite ci ho ma, ale ci vie na co ho ma a ako ho rozumne pouzivat. Budem mozno za exota, ktory dal dcere, druhacke, mobil. Ma ho stabilne vypnuty (t.j nielen na vyucovani, ale vseobecne). Ma ho na to, aby ked ide domov mohla zavolat, ze je pred barakom a nemusela vrestat do okien, lebo mame pokazene dvere aj zvonec a teda krik/telefon su jedny z mala rozumnych alternativ ako sa dostat az k bytovym dveram. (Robi sa zateplovanie a ine veci, takze tento dovod dufam coskoro pominie). Druha vec je, ze sa mi (a aj zene) stava, ze sme sluzobne mimo domu a obcas sa stane, ze sa cesta pretiahne a nestihame sa vratit na cas (Ano, je to nasa chyba a snazime sa to eliminovat, ale realita je taka, ze k tomu obcas dojde). Takze ked mala zavola a zisti, ze nie sme doma, tak sa moze presmerovat k babke. Samozrejme, mohla by sa by default smerovat k nej vzdy, ale ta varianta mne osobne prijde horsia. Ano, dokazala tuto situaciu vyriesit aj bez telefonu, lenze potom sme zase my zistovali, kde je, lebo alternativne ani babka nemusi byt doma a ona to zvladla a skoncila u kamosky a jej mama nam nasledne zavolala. Nestojim ale o ten stres, takze vypnuty prirucny telefon mi dosiel ako dobra volba.

  8. mobil detom nepatri… presne thak…. nechapem na co je telefon prvakom na ZS… iba sa chvalit ze aha ja mam thakyto?? to si vedia potom vazit veci v zivote??? sak naco oni budu mat setko, ale ne preto zeby to potrebovali, ale len preto, aby ten telefon mali… inak ja mam 15 a myslim si, ze to uz je vek na telefon… lebo ked idem s nekym znamym von a dlho nechodi thak je potrebne zavolat kde je dana osoba alebo ci sa jej nic nestalo ne???? mam pravdu?!:P

Komentáre sú uzavreté.