O fotografovaní, matematike a konečnosti

Surfujem si po svojich obľúbených autoroch a narazil som (odkaz vo vnútri článku (čo človek neurobí kvôli návštevnosti ;) )) na zaujímavú debatu o konečnosti počtu fotografií, ktoré môžeme urobiť digitálnym fotoaparátom.

Aby som vás nenapínal, odkaz vedie na blog binární světlo.

Ani neviem či je to otázka matematická alebo fotografická. Možno je to otázka filozofická. Ale len ak zoberieme do úvahy filozofickú debatu o konečnosti možného poču zobrazených fotografii. Len si to predstavte:

  1. Máte konečnú veľkosť snímača.
  2. Každý pixel má konečný počet stavov (farieb)

Mne z toho vychádza konečný počet kombinácii (variácii, permutácii).

Filozofickou ale už nie je diskusia o presnom výsledku. Diskutovať o správnom výsledku a uvádzať: Snáď je to takto správne, je pre mňa absurdné. Ak si dobre spomínam, matematika patrí medzi exaktné vedy.

Pozdravujem svôjho gymnaziálneho profesora matematiky a ospravedlňujem sa mu, že sa mi nechce oprašovať všeobecné vedomosti o kombinatorike. Naopak vyzývam odborníkov, nech prinesú návod na správne riešenie problému:

Koľko fotografii je možné odfotiť snímačom veľkosti 6Mpx (t.j. 6 000 000 pixelov) ak je „…Počet možných hodnot jednoho pixelu při 8 bitech na barvu je 2^24, čili 16 777 216…“.

Ak by sme to isté chceli počítať pre aj pre kinofilmové políčko farebného filmu, dostávame sa na molekulárnu úroveň a k chémii. Už to nebudem ďalej rozvíjať, lebo by sme sa náhodou skrz literárnu vedu dostali naspäť k foteniu.