Odpustenie je úľava vlastnej duši

Tam, hen pre svet, som vytiahol na zajtra na svoj adventný príhovor z roku 2009. Ten o tom, ako nám to o morálke Paľo e-mailuje. Nám , nie do Efezu. A keď som tak chystal ten článok našiel som si tam tému pre nás. Tu, intímne na mojom osobnom blogu. Pre nás spolu, pre vás mojich najskalnejších a najvernejších čitateľov, čo si ku mne stále nájdete cestičku.

Tou témou pre tento Advent je posledná veta z tamtoho dlhého morálkového citátu:

Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!

Dnes poobede som si v takom tom blaženom chylomikrónovom (raz vám to už musím vysvetliť, čo že to vlastne je) opojení medzi spánkom a bdením púšťal Staré židovské anekdoty. A zvrhlo sa im to tam, lebo zaznelo jedno múdro, poučenie o rozdiele medzi pomstou a hnevom.

Bol to príbeh, keď vám včera sused odmietol požičať kosák a dnes si prišiel požičať sekeru.

  • pomsta je, keď mu tú sekeru nepožičiate
  • hnev, to je keď mu tú sekeru požičiate so slovami: “Požičiam ti sekeru, lebo nie som taký zlý ako si bol ty včera, keď si mi nepožičal kosák.”

Hnevať sa je asi OK. Byť pomstichtivý je veľmi, ale veľmi za hranicou. Aj starozákonne, ako ukazujú židia. Aj novozákonne, ako ukazuje náš kresťanský Kristus, keď nás nabáda na odpustenie.

Pomsta nám nikdy neotvorí cestu ďalej. A sviňa čas plynie len jedným smerom. Furtom a stále dopredu ďalej a ďalej. Takže žiť sa musí. Chvíľu sa budeme hnevať, no už to je asi krok k tomu, aby sme si raz, keď k tomu dozrieme, aj odpustili.

Skúsme hľadať, počas Adventu, toho prípravného času na najveselšiu zvesť nás kresťanov, svoj hnev. A keď ho už nájdeme, skúsme porozmýšľať, ako ho premeniť na odpustenie.

Tak ako v jednom minulom Adventnom zamyslení, budem sa potmehútsky usmievať z vás, keď sa budete čudovať, že prečo sa váš sused, čo sa roky na vás hnevá, začne na vás tváriť milo. Moja škodoradosť z vašej zmätenej mysle sa bude za brucho chytať od rehotu na vašom  prekvapení. Že vám odpustil.

Odpustenie, to je asi najväčšie prekvapenie, ktoré môžete nájsť pod tohtoročným stromčekom. A keď ho stretnete, keď ho tam nájdete, možno to bude kvôli niekomu ako ja. Niekomu, kto si svoju túžbu, aby raz všetci ľudia boli bratia, nenecháva pre seba. A budeme na seba pyšný, budeme sa za bruchá chytať od smiechu, čo sme vám to tento rok pod stromček prichystali.

Doprajte mi tento Al Pacinov najmilší hriech a odpustite tento Advent niekomu, na koho sa už dlho hneváte. Ja sa zo svoje pýchy rád vyspovedám, lebo viem, že On mi odpustí túto malú kulehu voči vám.

Zdieľajte obsah s priateľmi: